Nová „polárna veľmoc“ na obzore – na veľký hnev USA: Ako Čína dobýva Arktídu s veľkou pomocou Ruska

Ide o nové obchodné cesty a geopolitiku: Čína chce rozšíriť svoju prítomnosť v Arktíde. Rusko sa stáva  jej dôležitým pomocníkom a či lepšie povedané spojencom, bez ktorého by sama sa nedokázala presadiť ako „polárna veľmoc“.

Najsevernejší cíp Číny je chladné miesto. Viac ako polovicu roka sú teploty v mestečku Mohe pod bodom mrazu. V januári pred dvoma rokmi namerali v meste na hraniciach s Ruskom mínus 53 stupňov, čo je najnižšia hodnota, aká bola v Číne kedy zaznamenaná. A predsa Mohe nie je severnejšie ako Hamburg.

To nezabráni vláde v Pekingu, aby neoznačila krajinu za arktickú veľmoc. Ľudová republika je „štát blízky Arktíde“  - podľa vládneho listu z roku 2018.

Keďže klimatické zmeny spôsobili topenie ľadu v Arktíde, tak Čína prejavuje čoraz väčší záujem o nehostinný región na ďalekom severe.

Nielen odkedy Donald Trump začal hovoriť o anexii Grónska, sa tento región dostal do centra pozornosti svetových mocností. Číne ide predovšetkým o otvorenie nových obchodných ciest. Kontajnerová loď potrebuje na cestu zo Šanghaja do Hamburgu po klasickej trase cez Suezský prieplav približne 35 dní. Cez severovýchodný priechod, pozdĺž ruského arktického pobrežia, to ide asi dvakrát rýchlejšie.

Arktické ambície Pekingu nie sú nové, od konca 90. rokov tam demonštruje prezenciu Číny napr. ľadoborec „Xue Long“ („Snežný drak“) a v roku 2003 Peking otvoril výskumnú stanicu na Špicbergoch.

Novinkou však je, že Peking sa v regióne stále viac usiluje o spoluprácu s Ruskom. Vlani na jeseň, práve v čase 75. výročia založenia ľudovej republiky, čínska pobrežná stráž spolu s Ruskom po prvý raz uskutočnila vojenské cvičenie v regióne.

„Cvičenie, do ktorého sa zapojili štyri lode dôkladne otestovalo schopnosť lodí vykonávať misie v neznámych vodách,“ uviedla čínska pobrežná stráž.

Lode dorazili na pobrežie Aljašky, čo vládu USA veľmi znervóznilo a rozčuľovalo.

„Tieto nedávne aktivity demonštrujú rastúci záujem našich strategických konkurentov o Arktídu,“ povedala vtedy veliteľka americkej pobrežnej stráže Megan Dean o spolupráci medzi Čínou a Ruskom.

Ukrajinská vojna podporila spoluprácu medzi Čínou a Ruskom, a to v každom smere, o.i. aj veľmi prehĺbila rusko-čínske strategické partnerstvo.

Z pohľadu Kremľa je Arktída predovšetkým oblasťou ruského vplyvu. Jednoducho už len preto, že asi polovica arktického pobrežia je ruská. Rusko nemalo záujem pustiť Čínu do tejto dôležitej sféry ruského vplyvu.

To sa ale zásadne zmenilo so začiatkom ukrajinskej vojny. Pre Rusko bolo veľmi dôležité, že Čína ho jednoznačne podporovala, a to nielen diplomaticky – a tak na oplátku poskytuje Pekingu zvýšený prístup do Arktídy. Napríklad Čína môže využívať ruské prístavy v regióne.

Čína si chce s ruskou pomocou zabezpečiť väčší vplyv aj v Arktickej rade, ktorá zahŕňa osem pobrežných štátov. Čína ako pozorovateľ v Arktickej rade má právo hovoriť a navrhovať, ale nie hlasovať, čo obmedzuje jej činnosť v Arktíde.

Námorná spolupráca medzi Čínou a Ruskom túto situáciu zmenila,“ analyzuje čínsky námorný expert Yang Zhen zo Šanghajskej univerzity politických vied a práva. Rusko sa stáva mimoriadne dôležitým nástrojom pre arktické ambície Číny – a vojna na Ukrajine je preto z tohto pohľadu pre Peking šťastím. Čína okrem Ruska nemá v artkickom regióne žiadnych obhajcov a podporovateľov.

Pokusy Číňanov získať pozemky vo Fínsku, námorné prístavy vo Švédsku alebo letiská v Grónsku zlyhali.

Peking sa však bude naďalej snažiť rozširovať svoju prítomnosť v Arktíde, ale bez pomoci Ruska by to nešlo.