Nie práca je zmyslom života, ale naplnenie BYTIA

Začnem moje úvahy a reflexie s mimoriadne dôležitou otázkou, ktorá pre mňa bola jednou z fundamentálnych otázok môjho života, na ktorú som už dávno našiel správnu odpoveď: Koľko práce potrebuje človek? A rozšírim otázku ešte takto: Koľko práce, za  ktorú požaduje peniaze, potrebuje človek?

Žijeme v dobe, ktorá je čoraz viac determinovaná prácou a kariérou. Náš život je len vtedy plnohodnotným, ak svoj drahocenný čas premieňame na prácu a ak sa naše myšlienky takmer neustále točia okolo práce,okolo kariéry v zamestnaní a peňazí, ktoré si prácou zarobíme. Takto to vnímame, tak sme si to nechali nahovoriť autoritami, a tak to robia všetci a preto aj my s úplnou samozrejmosťou podliehame tomuto imperatívu a či diktátu našej doby. Stalo sa pre nás, žiaľ, samozrejmou skutočnosťou, že žijeme len preto, aby sme pracovali. 

Čoraz viac ľudí - a to aj v bohatom Nemecku - má popri zamestnaní ešte jeden, prípadne dva ďalšie joby. Práca sa stala pre nás akoby "mierou všetkých vecí a všetkých hodnôt" - niečim, podľa čoho hodnotíme všetko a teda aj nás samotných a samozrejme aj všetkých iných. Istotne, pracovať musíme, aby sme mali z čoho žiť. Tu však začína náš problém - lebo pre prácu, takpovediac pre zbytočnú nadprácu, strácame čas, ktorý by sme mohli využiť na to, aby sme rozvíjali našu kreativitu a našu vlastnú individualitu, aby sme v sebe budovali hodnoty a ideály BYTIA.

Práca sa stáva v tom momente otroctvom a prácou zbytočnou a nepotrebnou, keď prekročíme hranicu, kedy nám začína brať a doslova kradnúť našu osobnú, individuálnu slobodu. Prečo len si neuvedomujeme, že najvyšším luxusom našej existencie je ČAS - čas, ktorý patrí len nám a potrebám nášho skutočného BYTIA??? 

Nikdy som nemohol ani len počuť výpoveď: "Čas sú peniaze." Predovšetkým preto som bol proti tejto výpovedi, lebo táto filozofia bola industriálnou spoločnosťou, ktorá nás dominuje už viac ako dvesto rokov, postulovaná úplne absolutisticky. To znamená, že v jej zmysle má každý človek celý svoj čas - v každom prípade ale čo najviac z neho - premieňať prácou len na peniaze. Len vtedy je jeho život správny a uznávaný spoločnosťou.

To je však najväčší podvod a najväčšia lož, ktorou nás indoktrinujú od detstva a my sa poslušne necháme klamať a poslušne konáme v zmysle tohto najvyššieho príkazu našej doby.

Naši pradávni predkovia boli oveľa múdrejší a slobodnejší, ako sme my, súčasní ľudia. Viedli jednoduchý, ale slobodný život - ako poľovníci, zberatelia a poľnohospodári. Pracovali len toľko, aby ich skutočné životné potreby boli naplnené. Majetok a vlastníctvo v tom čase neexistovali - pričom o hromadení nejakých bohatstiev sa nikomu ani len nesnívalo. Poznatky historikov, ktorí sa zaoberajú výskumom života pradávnych kultúr, ukázali, že ľudia vtedy pracovali denne maximálne 4 až 5 hodín. Neexistovali žiadne nadčasy, ani príkazy nadriadených, ktorí vyžadujú prítomnosť svojich zamestnancov v práci takmer kedykoľvek, keď sa im zapáči.

Nám by dnes postačilo pracovať menej ako dve hodinny denne. My však vykonávame veľa úplne zbytočnej práce, ktorá zčasti slúži len na obrovské obohatenie iných a tiež z veľkej časti vykonávame prácu nielen zbytočnú, ale takú, ktorú nazvem prácou deštruktívnou, ako je napr. výroba zbraní a takou prácou je aj práca, ktorou udržiavame v chode obrovské armády vojakov a nesmierne množstvo úplne zbytočných politikov, atd.

Tragédiou našej existencie je to, že zbytočnou a deštruktívnou prácou ničíme pre nás samotných dôležité hodnoty a faktory pre náš život, ktoré vyniesla v dlhých evolučných stupňoch naša planéta. 

Všetko to, čo potrebujeme a či to, o čom si mylne myslíme, že to nevyhnutne potrebujeme a musíme mať, to chceme za každú cenu aj nadobudnúť. Politika a ekonomika si kladú za najdôležitejší cieľ vybudzovať v nás neustale nové a nové materiálne žiadostivosti a pritom bezočivo a nehanebne tvrdia, že čím viac z toho dokážeme naplniť, tým väčšiu slobodu budeme mať.

Pravdou je však úplný opak - ak ideme tou cestou životom, tým menej slobody a vlastného sebaurčenia budeme mať a zaroveň aj menej zdravia a menej ľudskosti v srdci a menej súcitu a tolerancie pre iných!!!