Neznámy Regensburg - je svojou históriou a svojím výzorom perlou európskych miest; 5. časť

Pre Karola Veľkého bol Regensburg len jedno mesto medzi viacerými, ktoré boli  pre neho dôležité. Pre neho, ako vládcu obrovskej ríše, bolo veľmi dôležité, aby takmer neustále po nej cestoval a si tak udržal moc tým, že mal všetko pod kontrolou. Na týchto cestách navštevoval veľa miest, ktoré mali regionálny význam. Najdôležitejším mestom bol pre neho Aachen, ktorý bol akýmsi neoficiálnym hlavným mestom jeho Franskej ríše, a to už aj preto, lebo ležal v jej centre.

Po jeho smrti sa však situácia zmenila v prospech Regensburgu. Jeho ríša sa rozdelila medzi jeho potomkov a vzniklo Západofranské a Východofranské kráľovstvo, z ktorých sa neskôr vytvorilo Francúzsko a Nemecko. Ani pre jedno z týchto kráľovstiev nebol Aachen vhodný ako hlavné mesto. Na východe, kde bolo významných miest veľmi málo, mal Regensburg ľahkú pozíciu, aby sa stal jeho centrom. Mal pre vládcu s odstupom najvhodnejšiu infraštruktúru. Stal sa preto hlavným mestom Východofranskej ríše. 

Ludwig Nemec (826 - 876), vnuk Karola Veľkého, jej vládca, prišiel do Regensburgu až 33 krát, vždy s celým svojím dvorom a mnohé z týchto pracovných návštev trvali niekoľko mesiacov. Aj on - podobne ako jeho starý otec -  bol nútený cestovať po ríši. Regensburg bol jeho hlavnou rezidenciou. Podľa Annales Bertiniani  vydal Svätopluk svojho strýka Rastislava, ktorý ho v roku 860 urobil spoluvládcom Veľkej Moravy, Ludwigovi Nemcovi. Súd v Regensburgu ho odsúdil k doživotnému väzeniu do jedného bavorského kláštora, kde zomrel. 

Neskôr , počas vlády Arnulfa Korutánskeho (887 - 899), sa tento snažil urobiť z Regensburgu to isté, čo urobil Karol Veľký z Aachenu. Absolútne centrum ríše. Označoval ho ako Urbs regia - kráľovské mesto. Medzičasom sa začal presadzovať názov das Deutsche Reich a označenie Východofranská ríša mizlo z povedomia. V polovici 10. storočia ustúpil Regensburg z pozície hlavného mesta. Tú preberal postupne Bamberg. Napriek tomu ostal významným centrom ríše a často zažíval dôležité okamihy euópskej histórie Napríklad v rokoch 1147 a 1189, keď sa v ňom stretli rytieri a šľachtici z viacerých európskych regiónov, aby odtiaľ spoločne vyrazili na križiacku vypravu do Svätej Zeme.

V priebehu 12. až 14. storočia zažívalo mesto aj veľký hospodársky rast a jeho bohatstvo narastalo. Boli postavené početné impozantné domy šľachticov i bohatých kupcov a úspešných remeselníkov. Oproti svojím rímskym začiatkom sa Regensburg veľmi zväčšil - prostriedky k tomu boli takmer neobmedzené. V 12. storočí bol v Regensburgu postavený známy Kamenný most (Steinerne Brücke), ktorý je pokladaný za vrcholové majstrovské dielo stredovekého staviteľstva a je popri regensburskom Dóme najdôležitejším symbolo mesta. Začali ho stavať v roku 1135 a jeho stavba trvala 11 rokov. V čase jeho otvorenia bol jediným dunajským mostom medzi Viedňou a Ulmom. V meste bol 800 rokov jediným mostom cez Dunaj. Je dlhý 336 metrov. Je najstarším zachovaným mostom Nemecka.

Regensburg dosiahol v tom období novú kvalitu - stal sa "svetovým mestom". V 13. storočí mal 22 000 obyvateľov. V Nemecku bol väčší len Kolín, kde žilo okolo 30 000 ľudí. Atribútu svetového mesta odpovedslo aj zloženie jeho obyvteľov - žili v ňom nielen Germáni, ale aj Slovania, Gréci, Francúzi, Íri, Taliani, Holanďania.

Pokračovanie nasleduje