Neznámy Regensburg - je svojou históriou a svojím výzorom perlou európskych miest; 2. časť

Keď už bol vojenský tábor legionárov vybudovaný a opevnený vysokými mohutnými hradbami, tak nad jednu zo štyroch vstupných brán umiestnili veľkú kamennú tabuľu, do ktorej bol vytesaný nápis informujúci každého o tom, kto a kedy ho dal postaviť. Je veľkým šťastím, že tabuľa sa zachovala až do dnešných dní, aj keď bola nájdená až po mnohých storočiach, ukrytá pod množstvom zeme, počas stavebných prác našej modernej doby. 

Tabuľa s nápisom je skvele zachovaná a je praskunutá len na dvoch miestach  a je výborne čitateľná. Je takpovediac originálnym rodným listom mesta, ktoré v priebehu histórie nieslo mnoho mien - takým rodným listom sa nemôže pochváliť žiadne iné európske mesto. Jedným z prvých jeho mien bol názov Castra Regina, tak nazývali legionári svoj tábor. Nápis pozostáva z piatich dlhých riadkov, a to podstatné z jeho obsahu oznamuje, že imperátor Marcus Aurelius Antoninus Augustus a jeho spoluvládca a syn Marcus Aurelius Comodus Antoninus Augustus dali príkaz postaviť v roku 179 opevnený tabor s vežami a bránami pre 3. rímsku légiu. 

Ak by sme pri určovaní dátumu vzniku zobrali do úvahy, že pred Rimanmi tam sídlili už v 5. storočí p.n.l. Kelti a ich sídlisko, ktoré malo meno Radasbona, by sme označili za pôvod Regensburgu, tak mesto by bolo oveľa staršie a bolo by najstarším mestom Nemecka. Regenburský dunajský oblúk bol nepretržite osídlený už od doby kamennej. K založeniu Regensburgu ešte dodám, že už okolo roku 90 bol na jeho mieste postavený dôležity rímsky vojenský kohorten-kastel. Stál na mieste dnešnej mestskej štvrte Kupfmühl.

Starí Rimania boli vynikajúci stavitelia a inžinieri a všetko čo budovali, stavali pre "večnosť". Preto všade, kde boli, tak zanechali stopy, ktoré sú aj po tisícročiach neprehliadnuteľné a takmer večné.  Túto štafetu ich vyspelej techniky a dôkladnosti pri budovaní ciest, opevnení, miest, atď. prebrali Germáni a po nich Nemci a rozvinuli všetko do perfekcie. 

Preto sú pre mňa dejiny starého Ríma , pretkané dejinami Germánov a Nemcov, tou najvýznamnejšou a najfascinujúcejšou časťou dejín Európy. Takmer všetko ostatné, čo sa v Európe udialo, vyšlo len z ich dejín a ich pôsobenia. Samozrejme, aj tisícročná Byzancia - čo si laik vôbec neuvedomuje. A preto je s nimi neodmysliteľne spojený aj vznik a kultúra Veľkomoravskej ríše, pričom tvrdím, že bez kontaktov jej zakladateľov, či už k Frankom alebo Byzancii, by nikdy ani nebola mohla vzniknúť. V každom prípade nie v takej forme a v takom význame, aký mala, aj keď zo všeobecne známych dôvodov vieme, že rýchlo zanikla.

V tejto súvislosti spomeniem jednu epizódu,  ktorú som zažil pred mnohými rokmi ešte ako riaditel Slovenského tlačového a kultúrneho centra v Nemecku, pri pracovnej návšteve Zvolena. Na pozvanie vtedajšieho zvolenského primátora, pána Maňku, som tam prišiel v rámci niekoľkodňovej Pressereise po Slovensku, ktorú som zorganizoval pre skupinku nemeckých redaktorov. Išlo o to, aby som takto dostal mesto, jeho ekonomické možnosti, jeho kultúru a históriu do renomovaných nemeckých médií. Vo Zvolene sme ostali jeden deň a primátor dal zorganizovať pre nás aj výjazd na Pustý hrad, aby Nemci videli, že mesto má aj starú históriu. Sprevádzal nás miestny znalec, archeológ - meno si už nepamätám. Keby som bol tušil, ako to dopadne, bol by som to odriekol. Išiel som aj sám v rámci tohto výjazdu po prvý raz na Pustý hrad.

pokračovanie nasleduje