Neuveriteľná hygiena pred dvoma tisícročiami - verejné záchody v starom Ríme

O Rimanoch je všeobecne známe, že boli skvelí, dômyselní a dokonalí stavitelia a architekti. To, že aj mimoriadne dbali na hygienu a mali vypracované aj dôkladné hygienické predpisy, vie však len málokto. 

V Ríme a aj vo všetkych rímskych mestách obrovského rímskeho impéria existovali ako úplná samozrejmosť aj verejné záchody. Po rozpadnutí Rímskej ríše nastalo v Európe obdobie stredoveku a táto epocha sa "preslávila" tým, že na hygienu sa takmer vôbec nemyslelo. To, čo bolo pre starých Rimanov samozrejmosťou - verejné záchody - to v stredoveku vôbec neexistovalo. Prvé verejné záchody sa v Európe začali budovať až v 19. storočí. 

V starom Ríme cisára Augusta, keď mal Rím jeden milión obyvateľov, existovalo viac ako sto verejných záchodov. Správanie Rimanov vo verejnom záchode bolo však úplne odlišné, ako to predpisuje naša dnešná morálka. Pri vybavovaní svojej potreby bol Riman len zriedkavo sám. Pričom na záchode nesedeli vedľa seba len muži, ale aj ženy spoločne s mužmi, pretože rímske verejné záchody nepoznali delenie na mužské a ženské záchody.

Vo svojej vedeckej práci Zásobovanie vodou v starom Ríme sa holandská archeologička Gemma Jansen venovala aj téme verejné záchody. Archeologička skúmala a porovnávala 400 verejných záchodov z Rímskej ríše, ktoré boli nájdené ešte v dobrom stave aj po dvoch tisícročiach. Zistila, že v menších provinčných mestách, ako napríklad v Pompejach alebo v Herkulaneum, boli záchody malé a v priemere tam boli v jednom záchode len tri miesta na sedenie. 

V metropole Rímskej ríše , v Ríme, boli však verejné záchody obrovské a v priemere mohli v nich vedľa seba naraz sedieť až dvadsiati ľudia. V centre Ríma bolo niekoľko extrémne veľkých verejných záchodov a tie mali dokonca aj vodné splachovanie a mohlo v nich súčasne vybavovať svoju potrebu až osemdesiat ľudí.