Nervozita v Bruseli i Berlíne, pobúrenie v Izraeli: Uzná Španielsko Palestínu ako nezávislý štát?

Volebný výsledok parlamentných volieb v Španielsku bol mimoriadne tesný. Potenciálni koaliční partneri teraz kladú extrémne požiadavky. Pôvodne pritom išlo len o vysoko brizantné vnútropolitické požiadavky. Tie sa  týkali Katalánska.

Teraz sa však celkom  nečakane objavila požiadavka Ľavice, ktorá vrhá španielsku zahraničnú politiku do veľkej dilemy.

Od španielskych parlamentných volieb ubehli takmer presne tri mesiace. Krajina však zatiaľ nemá novú vládu – a možno povedať, že sa momentálne nachádza v slepej ulička, a táto situácia môže trvať ešte týždne.

Víťaz volieb Alberto Nuñez Feijóo a jeho konzervatívna strana Partito Popular (PP) koncom septembra stroskotali na tom, že nenašli v parlamente väčšinu.

Teraz úradujúci premiér Pedro Sánchez, líder socialistickej PSOE, ktorá mala druhý najlepší volebný výsledok, sa pokúša zostaviť koalíciu.

No pre tesné výsledky volieb hrajú pri koaličných rokovaniach hlavnú úlohu malé strany a politici s veľkým egom a niekedy aj s radikálnymi požiadavkami. Sánchezovi potenciálni partneri vedia dobre, že majú silné postavenie – a kladú extrémne požiadavky.

Sánchez môže vládnuť len v koalícii s ľavicovou Sumar-Alianciou, ak túto menšinovú vládu budú tolerovať regionálne strany nezávislosti z Baskicka a Katalánska. Napríklad katalánska strana nezávislosti Junts chce za to získať ale všeobecnú amnestiu pre odsúdených katalánskych separatistov výmenou za podporu menšinovej vlády vedenej Sánchezom.

A teraz nastal pre Sáncheza nový problém: Politici zo Sumar-Aliancie nedávno prišli s ďalšou požiadavkou, ktorá je pre Sáncheza len ťažko akceptovateľná:

Vstup do vlády robia závislý od toho, či Sánchez ako svoj prvý oficiálny čin uzná Palestínu ako štát.

Ak by to spravil, tak USA, Brusel a Berlín mu urobia zo života peklo.

Rokovania s katalánskou separatistickou stranou Junts už teraz rozdeľujú obyvateľstvo krajiny. Jej vodcom je Carles Puigdemont, bývalý regionálny prezident Katalánska, ktorý v roku 2017 vyhlásil podľa Madridu nezákonné referendum o nezávislosti a odvtedy žije v belgickom exile, aby unikol prenasledovaniu zo strany španielskeho súdneho systému.

S cieľom podporiť prípadnú Sánchezovu vládu žiada Junts – okrem začlenenia katalánčiny ako úradného jazyka do Európskeho a Španielskeho parlamentu – aj amnestiu pre všetkých ľudí, ktorí sa zúčastnili referenda o nezávislosti a ktorí sa ešte stále musia zodpovedať za to pred španielskym súdnictvom.

Ak bude Sánchez s tým súhlasiť, tak do Španielska by sa mohol vrátiť aj samotný Puigdemont.

To je ale niečo, čo je takmer v celom Španielsku – okrem Katalánska a Baskicka - vnímané mimoriadne kriticky.

Pre väčšinu Španielov je Puigdemont zradca Španielska, ktorý chcel z neho „vytrhnúť“ Katalánsko.