Neobyčajné povolanie krásnej Rimanky Milvy - skutočný príbeh; 1.časť

Milva bola vysoká, štíhla, nápadne atraktívna, dvadsaťpäťročná žena, s príťažlivými erotickými krivkami. Husté, čierne hebké vlasy jej spadali až po útly pás. Priťahovala mužské pohľady všade, kde sa objavila. A rímski muži vedia dať svoj žiadostivý obdiv peknej žene takým spôsobom najavo, ako žiadni iní.

Nikto, kto by ju stretol prechádzať sa niekde pri fontáne Trevi alebo na Fóre Románum, by pri pohľade na ňu ani len netušil, že táto kráska, s tvárou a telom modelky, vykonáva tvrdú a za istých okolností pre ženu aj dosť riskantnú prácu taxikárky. Bolo to čosi, čo v osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo v Ríme len typickým mužským povolaním.

Vidieť ženu za volantom taxíka bolo v tom čase vo Večnom meste niečím absolútne ojedinelým. A otcovia rímskych dievčat boli veľmi vzdialení od toho, aby také niečo svojím dcéram dovolili. Milva už otca ale nemala. Zomrel, keď mala osem rokov a vyrastala len s matkou.

Rímski muži sú veľmi ohniví, temperamentní a veľmi často k ženám aj dotieraví, aj keď je to takmer  vždy sprevádzané aj s typickou rímskou galantnosťou. Aj preto si mnohé pekné rímske ženy nasadzujú odmietavé a kamenné tváre, najmä vtedy, keď idú po Ríme samy.

Milva si samozrejme vo svojom zamestnaní niečo také, z pochopiteľných dôvodov, dovoliť nemohla. Ku svojím zákazníkom, ktorí chceli použiť jej taxík sa musela vždy tváriť milo a prívetivo a s úsmevom na tvári.

Ale práve ten jej úsmev bol nesmiernym čarom a pôsobil na mužov, ako sladký med na muchy. Nebolo preto divu, že o jej taxikárske služby bol zo strany mužov obrovský záujem.

Medzi nimi boli však aj takí, ktorí si jej úsmev a jej milý prístup rýchlo vyložili po svojom a správali sa nehanebne dotieravo. Už dávno si zvykla na to, že nejeden zákazník - platilo to predovšetkým pre mladších - si s ňou chcel dohovoriť rande. Boli takí, ktorí sa o to pokúšali počas celej jazdy a neraz aj veľmi tvrdošijne. Ak sa tak predsa len niekdy nestalo, tak bola príjemne prekvapená.

Zažila dokonca aj takých mužov, ktorí jej cestou udávali nové a nové ciele, kam ich mala doviezť a vôbec im neprekážalo, že ich cesta sa tak stávala čoraz drahšou. Za každú cenu ju chceli dostať k tomu, aby sa s nimi stretla.

Milva ale bola aj veľmi priteľskou a veselou bytosťou a niekedy naozaj nevedela, či sa má smiať alebo hnevať z takého extrémneho správania sa svojich rímskych zákazníkov. V podstate ich občas aj ľutovala a takmer voči ním pociťovala aj súcit, keď si ju chceli získať celým svojím mužským šarmom (veľmi dobre si bola vedomá toho, ako silne priťahovala mužov), veď každý Riman je presvedčený, že je najúžasnejším mužom na svete a najlepším milencom, akého si žena len môže želať.

Rimania ovládajú disciplínu zvádzania žien skutočne majstrovsky a ich svetové prvenstvo  v nej im sotva niekto môže vziať. Ich taktika a vynaliezavosť, ako sa mladým atraktívnym ženám dostať hneď pri prvej príležitosti doslova na telo, sú také príslovečne rímske, že v takej rafinovanej forme sa nevyskytujú nikde inde v Európe.

Najmä v teplých mesiacoch roka - a tých je v Ríme dostatočne veľa - keď Milva s obľubou nosila minisukne, tak jej pekne formované nohy boli v úzkom priestore taxíka tým najzaujímavejším a najvzrušujúcejším objektom pozorovania pre každého muža, ktorého niekam viezla. Niektorí zákazníci preto nedokázali odolať a sa ich pokúšali dotknúť nielen očami.

pokračovanie nasleduje