Nenávidenú vládu Britov zhodili Íri pred 100 rokmi Veľkonočným povstaním. A preto milujú svoju Hlavnú poštu

Britská koruna terorizovala a ovládala stáročia veľké časti sveta a zotročovala exotické národy a okrádala ich vo veľkom o ich bohatstvá. To jej však nestačilo a robila niečo podobné dokonca aj s blízkym pokrvným národom - Anglicku blízkym etnikom - s Írmi.  

Tento rok oslavovali Íri Veľkú Noc tak veľkolepo a s takým obrovským vlasteneckým nadšením, ako nikdy dosiaľ. Nie však ako religiózny sviatok, ale ako najväčšiu a najdôležitejsiu politickú udalosť Írska v jeho dejinách. Tohtoročná Veľká Noc bola storočným výročím započatia cesty za slobodou a nezávislosťou Írska. 

Angličania ovládali a vykorisťovali írsky národ, žijúci na malom susednom ostrove, niekoľko  storočí. Ich panstvo nad Írskom sa začalo v priebehu 13. storočia. Od roku 1800 sa aspoň niečo zmenilo na írskom nevoľníctve, ale len formálne, lebo od tohto roku oficiálne existovalo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska. Írsko ale v tom čase nemalo vlastný parlament a o všetkom írskom sa rozhodovalo len v Londýne, tak ako aj predtým.  

Koncom 19. storočia sa ale Íri začali dožadovať čoraz dôraznejšie viac samostatnosti. Napokon po viacerých nepokojoch a niekoľkých nekrvavých vzburách odsúhlasil v roku 1914 britský parlament zákon, ktorý zaručoval Írsku čiastočnú autonómiu. K jeho uplatneniu však už neprišlo, lebo vypukla svetová vojna. A z Londýna prišiel príkaz, že aj írski muži musia bojovať za "King and Country" - za British Empire. To v Írsku vyvolalo veľkú vlnu odporu voči Britom a rozpútalo a podnietilo írsky nacionalizmus - snahu po vytvorení vlastného nezávislého štátu.

Na európskej pevnine vie dnes sotva niekto, prečo Íri veľmi uctievajú a doslova milujú budovu Hlavnej pošty v Dubline - svoju GPO - General Post Office. 

V skorých ranných hodinách na veľkonočný pondelok roku 1916 obsadilo viac ako 500 mužov a niekoľko žien túto budovu, ktorá stojí aj dnes na ulici O´Connel Street a síce priamo v srdci Dublinu. Boli to rebeli proti Britskému impériu a bojovníci za slobodu Írska. Okamžite sa v budove zabarikádovali a zriadili tam hlavné veliteľstvo "Oslobodeného Írska" a proklamovali odtrhuntie Írska od Spojeného Britského Kráľovstva a založenie Írskej Republiky.

Podporu dostali írski vlastenci počas prvej svetovej vojny od Nemecka v zmysle nemeckého motta "Der Feind meines  Feindes ist mein Freund" (nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ). Nemecko Írov podporilo aj tajnými dodávkami zbraní. 

Medzi írskymi oslobodzovacími silami a britskou armádou, ktorá proti ním rýchlo zasiahla, prišlo k boju. Slabo vyzbrojení Íri odolávali obrovskej presile britských okupantov len šesť dní. Okolo 480 povstalcov padlo. 

Briti sa po potlačení povstania nedokázali zachovať veľkoryso a popravili okolo dvadsať povstalcov, ktorých označili za vodcov a asi dvesto povstalcov skončilo vo väzení. Britská krutosť spôsobila ešte väčšiu nenávisť a odpor Írov voči Londýnu. Popravených vyhlásili Íri za svätých katolíckych mučeníkov. Veľkonočné povstanie síce stroskotalo vojensky, ale politicky znamenalo začiatok konca britskej vlády nad Írmi a nad ich zeleným ostrovom. 

Veľkonočné povstanie v Dubline bolo jednou z najvýznamnejších udalostí v histórii Írska. Stalo sa fundamentom pre neskoršiu nezávislosť Írov a malo veľký význam aj pre mnohé kolonializmom ujarmené národy Afriky a Ázie, ktoré podľa vzoru Írov začali bojovať za svoju slobodu. 

Aj veľký Mahatma Gándi , ktorý priviedol Indiu v roku 1947 do nezávislosti a oslobodil ju od viac ako 250 rokov trvajúceho britského kolonializmu , sa v mnohom nechal inšpirovať Írmi a ich veľkonočnými hrdinami.