Nemecko si nemôže dovoliť to, čo urobila ministerka Baerbock hneď v prvý deň Trumpovej vlády v Bielom Dome, a to o to viac nie, že prezident USA ju považuje len za arogantnú a naivnú hlupaňu

Nemecká politika voči „novej“ Amerike sa začala po inauguráciu Donalda Trumpa ako obranný boj a či absurdný a vonkoncom nezmyselný boj proti prezidentovi Trumpovi. Annalena Baerbock a Olaf Scholz v ňom udávajú tón – z panického strachu a z detinského vzdoru.

Je to v záujme Nemecka? Samozrejme že nie, je to len na jeho škodu! A tým aj na škodu celej EÚ!

Spolkovú vládu na oslavách oficiálne zastupoval – nie spolkový prezident, ani spolkový kancelár, ani predseda Bundestagu a ani ministerka zahraničia. Zastupoval ju veľvyslanec - Andreas Michaelis, ktorý je Zelený.  

Pokiaľ ide o nepozvanie predstaviteľov federálnej vlády, tak nemecké Ministerstvo zahraničných vecí nezmyselne tvrdí, že na inauguráciách v USA sú vždy prítomní len veľvyslanci. To samozrejme nie je pravdou. Pozvaná bola predsedníčka talianskej vlády Georgia Meloni. Viktor Orbán, maďarský „rebel“, a mnohí ďalší vrcholní predstavitelia štátov.

Michaelis má 65 rokov. Možno si myslí, že osobne už nemá čo stratiť. V každom prípade zo svojej peknej oficiálnej rezidencie vo Washingtone poslal svojej šéfke do Berlína nehorázne a vyslovene hlúpe, rozsiahle, niekoľkostranové vážne varovania o konci demokracie v Spojených štátoch, čoho príčinou má byť len a len Donald Trump.

Nevedno, či tak urobil z vlastného rozhodnutia alebo na základe diskrétneho príkazu z „dielne“ ministerky Baerbock.  Hovorí za to aj to, že Baerbock sa od svojho Zeleného veľvyslanca v tejto veci vôbec nedištancovala. To by bol ale urobil každý iný minister na jej mieste, ktorý má čo len štipku rozumu a diplomatickej predvídavosti.

Jeho správa vraj neúmyselne unikla von z ministerstva Baerbock (ja za moju osobu som presvedčený, že za tým všetkým bol úmysel ministerky) a dostala sa priamo do nemeckej tlačovej agentúry, čím sa zabezpečil najširší príjem po celom svete.

Škody pre Nemecko sú veľké – v Nemecku je množstvo občanov presvedčených, že Baerbock a Habeck úmyseľne škodia Nemecku, lebo ho principiálne nenávidia.

Trumpov poradca pre zahraničnú politiku Weinstein označil odoslanie tejto pre USA absolútne poburujúcej  správy vysokého predstaviteľa nemeckej vlády v nemeckej televízii za poštu z nepriateľskej krajiny – z Nemecka a  pre Elona Muska sú Habeck a Baerbock už dávno len hlúpi idioti.

Annalena Baerbock sa mohla elegantne dištancovať od svojho straníckeho priateľa, keby len vlastenecky zapálila plápolajúci oheň v záujme Nemecka.

Urobila pravý opak – roznietila vatru nenávisti  USA Donalda Trumpa voči Nemecku ovládanému zleno-ľavicovými odporcami Trumpa, plaziacimi sa pred Demokratmi. A usilovne pridáva ďalšie polená do tejto vatry.

Vláda USA vedená Trumpom má oveľa väčšiu páku ako záprah Baerbock-Habeck. Nemecko je závislé od dobrej vôle Trumpa, a to v každom ohľade.

Teraz už aj nemecký mainstream útočí na Baerbock, po tom ako ju roky oslavoval:

„Spolková republika sa ani zďaleka nedokáže bez Trumpa brániť ruskej agresii, pred ktorou neustále varuje. Pri „riešení“ ukrajinskej vojny by to pre Nemecko mohlo dopadnúť naozaj zle – ak tam Trump zabezpečí „mier“, za ktorý musia Európania platiť v eurách a centoch. A s vojakmi, aby udržali mier – vojakmi, ktorých nemajú.

To všetko môže byť veľmi horké. Nemecká zahraničná politika môže čeliť veľkému – a veľmi drahému – šoku z reality.

V obrane pred terorizmom, ktorým je výlučne islamistický terorizmus, bez Američanov nefunguje takmer nič. Nemecké tajné služby sa spoliehajú na varovania od svojich amerických priateľov. Je ťažké si predstaviť, čo by sa mohlo stať v Nemecku, keby nová americká vláda priškrtila tok informácií.“

Zdá sa, že Baerbock nie je ničím z toho ohromená. Neustále omiela a pripomína „Videli sme útok na Kapitol. Videli sme diskusiu Trumpovej administratívy o otázke, čo to znamená z hľadiska právneho štátu, atď.“

Baerbockovo chápanie úradu je zastaralé – také, akoby bolo  z epochy kancelára, železného Bismarcka.

Teraz ale zrazu záleží na moci a zónach vplyvu a národných záujmoch. Neplatí to len pre Američanov. Ale aj pre Číňanov a Rusov. Baerbock a Habeck to pre Nemecko však zrušili a rozbili.

Vo vzťahoch s Ruskom sa nemecká politika na čele so Zelenými a za potlesku Únie rozhodla pre komplexné a sebeškodlivé „oddelenie“ sa od Ruska a napojenie sa na najväčšieho žobráka Európy - Ukrajinu.

Keď sa na to pozrieme racionálne: bolo nesmierne drahé postaviť „vyššiu morálku“ pred ekonomické záujmy. Nebolo to efektívne a zruinovalo to ekonomiku, spolu so sankciami.

Ale je tiež pravda, že Scholz a Merz sa už zhodli, že Nemecko si nebude môcť dovoliť druhé „oddelenie“, tentoraz od Číny.

Ale prišli na to dosť neskoro. Lebo už je do veľkej miery oddelené – veď predsa Čína pochoduje jedným krokom s Ruskom.