Nemecko je zradené a stratené! Jeho realita 2024 je katastrofálna! Nekontrolovaná migrácia Nemcov vytláča z verejného priestoru: Hrozí im tam ohrozenie života a ženám aj sexuálne násilie!

Takmer 600 tisícové Brémy sú hlavným mestom spolkovej krajiny Brémy. Toto veľkomesto je (a či bolo!) mimoriadne atraktívne architektonicky, historicky i kultúrne. V minulosti som ho viackrát navštívil a vždy som sa tam cítil bezpečne. To sa ale veľmi zmenilo a už viac ako desať rokov som tam nebol.

„Vínne leto“ sa na Brémskom námestí Hillmannplatz oslavuje každoročne od roku 1994. Počas štyroch dní sú Brémčania pozvaní ochutnať vína od širokého spektra vinárov a môžu si vychutnať aj skvelé kulinárske špeciality, a to všetko užívať za  príjemného hudobného doprovodu.

Tento rok je však tento svetoznámy obľúbený „festival“ vína, jedla a hudby zrušený.

Dôvod je brutálne zahanbujúci: Verejný priestor v centre mesta už nie je dostatočne bezpečný. Predstavitelia mesta to museli rezignovane priznať!

Námestie Hillmannplatz je už dlho centrom zločinu.

Dokonca aj verejnoprávny rozhlas Radiobremen, ktorý nie je známy kritikou nekontrolovanej migrácie, informuje o „zločineckých migrantoch, nebezpečných díleroch, zanedbávaných narkomanov“ a podobných typoch ľudskej spodiny, ktorí sa zmocňujú tohto priestoru a vyvolávajú strach obyvateľov.

Radiobremen cituje jedného obyvateľa, otca rodiny – mohlo by pritom citovať stovky a či dokonca aj tisícky:

„Už sa sem ani neodvažujeme ísť večer von.“

No podľa správy Radiobremen nie je námestie nebezpečné len v noci:

„Claudia Ahmed, ktorá na námestí prevádzkuje kaderníctvo, sa bojí aj cez deň. V obchode ju bezdôvodne postriekali paprikovým sprejom.“

Pohľad na policajné správy z posledných mesiacov to jasne potvrdzujú:

Policajná operácia na Hillmannplatz:

 „Zlodeji chytení, korisť zabavená,“ píše sa v nej.

Alebo: „Zbojnícke duo s dráždivým plynom a čiapkou Batmana“.

Alebo: „Muž strieľal zo zbrane“.

V reakcii na žiadosť médií polícia v Brémach oznámila národnosť každého z podozrivých: Boli to dvaja Alžírčania, dvaja Tunisania a jeden Líbyjčan.

Podobné skúsenosti majú aj vinohradníci zapojení do „Vínneho leta“: 

Podľa okresných novín sa im v minulosti vlámali do vozidiel a vykradli pokladne.

Návštevnosť veľmi klesla pre nebezpečnú atmosféru na námestí.

Vývoj v Brémach ale nie je ojedinelým prípadom v Nemecku.

V celom Nemecku zaberajú verejné priestranstvá agresívni alebo kriminálni migranti.

V stredu minulý týždeň bol na vonkajšom kúpalisku v Dortmunde deň plný násilia:

Sýrski mladí migranti podľa polície napadli ostatných návštevníkov vonkajšieho bazéna paprikovým sprejom a 15-ročný Sýrčan sexuálne obťažoval mladú ženu násilnými dotykmi v jej intímnej oblasti.

Ženy a rodiny s deťmi sa v súčasnosti čoraz viac vyhýbajú vonkajším bazénom, pretože nechcú, aby im letný deň pokazilo priam nevyčísliteľné riziko násilia.

Aj keď sa incidentov v Brémach a Dortmunde oficiálne nezúčastnili žiadni islamisti, narastajúce násilie vo verejných priestoroch nielen veľkomiest a miest, ale dokonca aj v malých obciach možno vnímať ako pokrok islamistickej ideológie v Nemecku a jej postupujúcu kontrolu krajiny cudzími uzurpátorskymi etnikami.

Podľa fundamentalistického výkladu islamu je žena bezcenná - a obzvlášť ak je kresťanka, tak ak muž týchto etník na to má chuť, tak si môže uzurpovať aj jej telo.

To sa už nepači ale aj nejednému z nemeckých moslimov, ktorí prijali našu kultúru a sú v nej integrovani, a to o to viac sa im to nepáči, ak žijú v manželstve s európskou kresťankou. Mimochom, obeť sexuálneho útoku v Dortmunde, ktorá zločin oznámila polícii, má tureckú národnosť.

Pokusy oficiálnych miest primerane reagovať na toto násilie a získať späť verejný priestor sú neúčinne bezmocné.

Vidno to v Brémach: FDP žiada, aby bol Hillmannplatz monitorovaný kamerami. Skutočnosť, že liberálna strana nemá inú možnosť ako obhajovať dohľad, ilustruje bezmocnosť politiky. Strana žiada aj altánok s reštauráciami na oživenie námestia, viac odpadkových košov, lepšie čistenie námestia a zákaz žobrania.

Akokoľvek pekne znejú tieto návrhy, uniká im realita:

Tam, kde vládne právo najsilnejších, štát už dávno prehral. Vo veľkých aj malých mestách zažívajú obyvatelia brutálne a nezmieriteľné násilie.

Výzva na silnú občiansku spoločnosť zlyháva, ak záväzok ochrany slabších ľudí spoločnosti končí nožom zapichnutým do žalúdka a či dokonca do srdca. 

Verejný priestor sa teda kúsok po kúsku opúšťa a okolo ohnísk násilia - a postupne tak bude všade -  vzniká a sa organizuje iný život.  Život, nad ktorým nemecká vláda stratila kontrolu a či ju len dobrovoľne odovzdala?

Dnes sa už takmer každý Nemec pýta sám seba (okrem Baerbock, Faeser, Habecka a im podobným):

Nechám svoje deti ísť samé do bazéna? Odvážim sa ženu, či dcéru poslať na koncert samú? Ktorým uliciam sa večer radšej budem vyhýbať?

Tieto a podobné otázky si teraz kladú ľudia v krajine. To sú otázky, ktoré sú vrcholnou hanbou liberálneho, demokratického ústavného štátu – a predsa sú  drsnou  a hrozivou súčasťou nemeckej reality v roku 2024.

A všetko poukazuje na to, že to bude ešte horšie!

Ešte oveľa horšie, ak sa Sahra Wagenknecht v blízkej budúcnosti nestane kancelárkou!