Spoločnosť „Tomorrow Biostasis“ už „zakonzervovala“ štyroch zákazníkov. Pri konzervovaní v tekutom dusíku telo nestarne tisíce rokov. Ľadová tvár bude v dusíkovej hmle. Vlasy, mihalnice a obočie už za stovky rokov nenarastú ani o milimeter a pokožka už nestarne. Bunky tela sú v chladnom spánku.
Pri mínus 196 stupňoch – sú zachované na večnosť.
V Berlíne lekár Dr. Emil Kendziorra vybudoval tzv. start-up. Jeho lekárske tímy tu čakajú na konzervačné operácie. V špeciálnych ambulanciách sú ľudia bezprostredne po smrti upravení na studený spánok. Vlani berlínska spoločnosť takto zakonzervovala štyroch mužov a ženy.
Kendziorra už dostal stovky ďalších registrácií na „zmrazenie“ po „smrti“.
Jeho idea je cestovať v čase ako mŕtvy a ožiť až vtedy, keď budú teraz neliečiteľné choroby skutočne liečiteľné. V USA a Číne už existujú firmy, ktoré konzervujú ľudí v tekutom dusíku pri mínus 196 stupňov.
Kendziorra je – podľa vlastného vyhlásenia - prvý v Európe, kto to realizuje.
„Možno bude trvať 100, 300, či 500 rokov, kým bude možné oživiť, vyliečiť a dokonca aj omladiť starý ľudský organizmus. Je to riziko, ale aj príležitosť a či šanca, ako mať dva životy. Ak ale už raz budete pod zemou, tak ste si túto šancu premárnili. A ani ja si ju nepremrhám a využijem ju,“
tvrdí lekár.
Ako prebieha záchrana človeka pred smrťou v jeho prvom živote?
„Ak zákazník umiera, prichádza k nemu jedna z troch prerobených sanitiek start-upu. V ideálnom prípade nás vopred informuje jeho lekár, príbuzní alebo samotný pacient a čakáme v blízkosti. Zákazníka preberáme, ak ho ošetrujúci lekári vyhlásia za mŕtveho. Takže ak by vtedy jedinou alternatívou bol pohreb alebo kremácia.
Z právneho hľadiska je to v poriadku. Takmer vo všetkých západných krajinách sa človek môže sám rozhodnúť, čo sa stane s jeho telom po smrti. Po rozsiahlych informáciách zákazníci „Tomorrow Biostasis“ podpísali zmluvu o darovaní tela, v ktorej sa uvádza, že dávajú svoje telá k dispozícii vede, konkrétne kryokonzervácii,“
informuje Kendziorra.
„Ak zákazník „zomrie“, jeho telo je pripravené na cestu časom v špeciálnom ambulantnom vozidle. V tomto aute začíname telo okamžite chladiť. Zároveň začíname rytmické stláčanie hrudníka a podávame kyslík cez dýchaciu masku. Tak sa intenzívne spomaľuje nástup odumierania buniek a v konečnom dôsledku ho finálnym ochladením úplne zastavíme.
Pretože, ak srdce prestane biť, bunky už nedostávajú kyslík a začnú sa rozkladať. To by mohlo sťažiť resuscitáciu,"
konštauje ďalej lekár.
Na ceste na miesto, kde majú zákazníci vydržať stáročia, sa ich telá ochladzujú o 0,5 až 1 stupeň za minútu na maximálne mínus 80 stupňov. Časť vody v tele je už v aute nahradená konzervačným roztokom.
„Pravidelne precvičujeme konzervovanie. Tím pracuje s cvičnou figurínou v ambulancii.
Našim zákazníkom nedávame mejkap a ani im nestriháme vlasy. Zostávajú presne takí, akí sú. Vychladíme ich a čo najrýchlejšie ich prinesieme do Švajčiarska,“
pokračuje Dr. Kendziorra.
V malom meste neďaleko nemeckých hraníc, kde nie je takmer žiadna kriminalita a neočakávajú sa žiadne záplavy ani zemetrasenia, bol vybudovaný ústav so skladmi zakonzervovaných tiel. Už tu stoja prví štyria zákazníci z Nemecka, ktorí „zomreli“ – každý vo svojej 3,20 metra vysokej oceľovej nádobe s tekutým dusíkom.
Telá sú pre dodatočnú ochranu oblečené v špeciálnom tenkom obleku. Vedci odhadujú, že kryokonzervácia a resuscitácia by sa počas celej „operácie“ a po nej mohli cítiť ako spánok a prebúdzanie.
Ale, a to je veľmi závažné: Či napr. po 500 rokoch v tekutom dusíku bude znovuzrodený stále tým, akým bol predtým?
"Predpokladáme, že spomienky sú zachované. Existuje druh červov, ktorý môže byť trénovaný tak, aby nerobil určité veci. Výskumníci ich kryokonzervovali a neskôr oživili. Červy potom naďalej dodržiavali naučené zákazy,"
toľko k tomu hovorí Dr. Kendziorra.
Po rozhovore s Dr. Kendziorrom však ostáva v tejto veľmi kontroverznej veci viacero otázok, na ktoré nie sú žiadne odpovede, prípadne len neúplné odpovede. Predovšetkým tie, ktoré sa týkajú psychiky a psychológie.
Najprv však ešte niekoľko faktov:
Kto sa bude starať o týhto ľudí v priebehu storočí a po ich možnom oživení?
Existuje nadácia, ktorej rada sa bude v nasledujúcich storočiach voliť znovu a znovu. V stanovách nadácie je napísané, že zákazníkom treba pomôcť začleniť sa do nového života a že v nej budú vždy ľudia, ktorí sa postarajú o bezpečnosť zariadenia a dopĺňanie tekutého dusíka priamo na mieste (samozrejme, že to dnes ale nikto nemôže zaručiť s istotou).
Šanca na nový život v budúcnosti je drahá. Konzervácia tela v súčasnosti stojí 200 000 eur. Peniaze sú splatné v čase smrti.
-------------------------
V priebehu dňa článok ešte krátko doplním:
Dr. Kendziorra sa ale vôbec nezaoberal s tým, čo sa stane po „smrti“ a mrazivom zakonzervovaní tela nejakého človeka, s jeho nemateriálnym vedomím, teda s pychickou štruktúrou jeho bytosti.
Riešil len zakonzervovanie jej organickej štruktúry a jej neskoršie prebudenie do nového života.
Ale čo, ako vstane z „mŕtvych“ už len bezduché mäso, ktoré už nebude disponovať žiadnym vedomím, to znamená ničím, čo toto mäso v jeho pôvodnom živote robilo bytosťou mysliacu, reflektujúcou, intelektuálne kreatívnou a rozpamätávajúcu sa na minulosť.
Skvelí vedci ako lekár Prof. Jean Jacques Delpasse (Delpasse: Smrť tela nie je aj smrťou vedomia!) a fyzik Jean Charon dokázali teoreticky i experimentálne, že vedomie človeka okamžite po smrti jeho tela ukončí svoje prepojenie s ním a či presnejšie vyjadrené, s jeho mozgom a vedie potom samostatnú existenciu v dimenzii, ktorá je už mimo Einsteinovho časopriestoru a kde existuje trvale.
Písal som o tom vo viacerých článkoch a podrobne v jednej z mojich faktografických kníh.
Je tu ešte viac problémov psychického charakteru, aj keby hypoteticky vedomie po prebudení dotyčného do nového života, od neho predsa len „neodišlo“.
Tu sa zmienim už len o jednom veľkom probléme:
Kendziorra vôbec nevie (a ani vedieť nemôže), ako dotyčný znesie veľký psychický šok, ak sa odrazu po stoch, možno až po 500 a či ešte viac rokoch ocitne v spoločnosti, ktorá mu bude absolútne cudzia, ktorej nebude vôbec rozumieť, nič o nej vedieť, a kde nebude mať ani priateľov a ani rodinu a kde bude pôsobiť asi tak, ako by u nás pôsobil homo sapiens spred 20 000, či 30 000 rokov.
A kde ho takmer s absolútnou istotou pripravia o slobodu a zavrú do laboratória, aby ho skúmali a analyzovali do najmenších podrobností.
Šok z toho môže byť taký silný, že ho môže usmrtiť. A to je extrémne pravdepodobné!
