Nemáme vlastnosti bohov - náš intelekt je ohraničený

Ľudský intelekt vznikol v priebehu evolúcie a je niečím podobným ako skrinka plná rôznych špeciálnych nástrojov, pomocou ktorých riešime problémy, dôležité pre potreby nášho organizmu. To sa zdá byť v rozpore s tým, že náš intelekt má schopnosti vytvárať aj kultúru, umenie a vedu. Lebo to vôbec nie sú potrebné veci pre prežitie nášho tela. Na to možno poznamenať, že to všetko sú len vedľajšie produkty nášho evolučného vývoja.

Ilustrujme to na nasledovnom príklade. Niekto sa dokáže perfektne naučiť tancovať a baletiť na špičkách prstov chodidiel. Istotne však nie preto, že by balet mal pre človeka nejaký biologický význam, alebo bol dôležitý pre prežite v súboji s konkurenciou.

Adekvátnu motorickú koordináciu a schopnosť vedieť sa obratne pohybovať v najmenšom priestore, čo je biologicky veľmi dôležité, je možné využiť na iné, praktické veci, ako napríklad na útek pred dravcami a pri číhaní na korisť, ktorej dosiahnutie zabezpečovalo prežitie. V uvedenom prípade však bola táto schopnosť využitá  pre naučenie sa baletiť a tancovať. 

Podobný princíp platí aj pre naše intelektuálne schopnosti, ktoré sa celkom istotne vyčlenili zo schopnosti, ktorej pôvodným účelom bolo len získanie istých biologických predností našich polozvieracích predkov v ich boji o prežitie. Preto je všetko to, čo naša civilizácia vytvorila mimo sféry jej boja s konkurenciou o biologické výhody, len vedľajším produktom týchto jej snáh.

Preto tak, ako sú obmedzené aj mimoriadne telesné výkony vytrénovaných športovcov, takisto je ohraničená aj každá intelektuálna schopnosť, akokoľvek neobyčajná a výnimočná sa aj javí.

Nemáme a ani nikdy nebudeme mať vlastnosti bohov. Sme len biologické bytosti, ktoré pochádzajú z iných primátov a všetky naše schopnosti, aj intelektuálne, sú len konečné a majú svoje neprekročiteľné hranice. Náš intelekt nie je žiadnym zázračným zariadením, ktoré je schopné vyriešiť každý kognitívny problém, ktorý si vymyslí.