Nefertiti (Nofretete) - bola dcéra kráľa z ríše Mitani

Egypt a nie antické Grécko je prapôvodnou kolískou európskej kultúry. Veď v Alexandrii, ktorá bola absolútnym svetovým centrom učenosti antiky, sa vzdelávali takmer všetci starovekí grécki géniovia ako Archimedes či inžinier a vynálezca Heron. No Egypt bol aj krajinou, kde krása žien a doslova už moderne pôsobiace upravovanie ich zovňajšku dosiahli priam kultové uctievanie. A žiadna iná žena nereprezentuje krásu takým jedinečným spôsobom ako Nefertiti. Nefertiti (v západnej terminológii tiež Nefretete), žiarivá, takmer mýticky pôsobiaca osobnosť a múdra žena faraóna Achnatona (v západnej terminológii tiež Echnaton), je opradená nielen početnými legendami a priam pateticky pôsobiacimi výpoveďami o jej osobnosti, ale sa s ňou spájajú aj rôzne teórie o jej pôvode. Meno Nefertiti za mená "Krásna, ktorá tu prichádza". 

Tento fakt bol pre viacerých vedcov dôvodom pre argument, že táto egyptská exotická kráska by mohla mať cudzí pôvod. Jedna hypotéza, opierajúca sa o túto skutočnosť, tvrdí, že bola dcérou kráľa Tušratu z Asuru, hlavného mesta ríše Mitani a volala sa Taduchepa. Inou hypotézou je, že bola dcérou významného muža na dvore faraóna, menom Aje. Dobre zadokumentované je to, že Nefertiti vystupuje na javisko dejín Egypta ako 19-ročná, keď si ju vzal za manželku len 14-ročný faraón Amenhotep IV., neskôr známy ako Achnaton. Ďalej budeme sledovať a rozvíjať len hypotézu možného spojenia medzi Taduchepou a Nefertiti. A tak obráťme pozornosť k mitanskému kráľovstvu. 

Štruktúra ríše, akou sa vyznačovalo mitanské kráľovstvo, bola založená na veľmi intenzívnej koncentrácii moci. Mala preto veľký byrokratický aparát s množstvom úradníkov a správcov. Mitani žila v tom čase v zložitej politickej situácii a zvonku ju ohrozoval nebezpečný nepriateľ. Bola najmenšou a najslabšou z troch vtedajších veľmocí Orientu, ku ktorým patrili ešte Egypt a Chetiti. Pre Mitani, zovretú medzi nimi, bolo veľmi dôležité urobiť všetko pre to, aby sa tieto dve veľmoci nespojili a nenapadli ju. Preto bolo pre Tušratu (14. storočie pred n. l.) mimoriadne dôležité viesť šikovnú diplomatickú politiku, aby sa podľa možnosti nikdy neocitol medzi dvoma kameňmi. V predošlom storočí, keď Chetiti ešte neboli takí silní a ani nejavili veľký záujem zaberať územia, ktoré patrili do Mitani, viedlo toto kráľovstvo neustále šarvátky s Egypťanmi. Na ich spo ločnej hranici vládol len zriedkavo pokoj. Vo vojenskej technike boli obyvatelia Mitani pred Egypťanmi. 

Používali už veľmi pohyblivé a účinné dvojkolesové bojové vozy, ktoré sa vyznačovali značnou údernou silou. Pri vojenských konfrontáciách bojovali na egyptskej strane takmer vždy oddiely lukostrelcov proti bojovníkom z Mitani na dvojkolesových záprahoch ťahaných len jedným koňom. Išlo o veľmi ľahké vozíky, ktorých kolesá neboli plné, ale mali výstužné tyče. Posádku voza tvoril pohonič a lukostrelec. Za panovania Tušratu už nedochádzalo k týmto bojom. Ak, tak len vtedy, keď Egypťania porušili prímerie. Bolo to však pomer ne zriedka. Tušratov otec pocítil nebezpečenstvo hroziace jeho kráľovstvu od Chetitov. Chetitský veľkokráľ Šuppiluliuma sa chystal prepadnúť s početným vojskom Mitani v čase, keď žila Taduchepa. 

Ríša Chetitov nebola nikdy taká silná a nebezpečná ako za tohto kráľa. Jediné východisko z tejto situácie videl Tušrata v získaní mocného egyptského faraóna Amenohotepa III. za spojenca. Odkedy poslal faraónovi svoju krásnu sestru Giluchepu vedel, že faraón si veľmi cenil krásu žien z Mitani. V tom čase bol s ním zviazaný rodinnými zväzkami švagrovstva, čo bolo dobré pre bezpečnosť Mitani. Giluchepa však zomrela po roku pobytu v Egypte a faraón postupom času ochladol vo svojom vzťahu k Mitani. Tušrata sa medzičasom dozvedel, že Amenhotep si veľmi želá, aby mu poslal za ženu svoju dcéru Taduchepu, o ktorej kráse už dávno počul. Taduchepa bola najmúdrejším a najmilším Tušratovým dieťaťom. Preto mu nepadlo ľahko povedať dcére, že ju mieni dať faraónovi za manželku, aby tak zachránil Mitani pred chetitskou pohromou. Poslal ju do Egypta s veľkým sprievodom, ktorý viedol jeden z jeho vezírov. Jeho úlohou bolo tiež oficiálne zastupovať kráľa z Asuru pri vypracovaní sobášnej zmluvy. 

Svojmu niekdajšiemu švagrovi poslal aj množstvo najrôznejších darov, ako vzácne korenia, prekrásne pokrovce, drahé leopardie a tigrie kože a ďalšie vzácne produkty z Mitani. Keď obyvatelia egyptského pohraničného mesta Kádešu uvideli prechádzajúci sprievod a krásnu Taduchepu, začali prevolávať uchvátení jej neobyčajnou krásou: „Hľa, pozrite ne-fer-ti-ti“, čo znamenalo „Hľa, pozrite, krásna, ktorá tu prichádza“. A táto veta mala Taduchepu sprevádzať už navždy ako jej nové meno. Odteraz jej už nikto nehovoril Taduchepa, ale len Nefertiti. 

Cieľom cesty Taduchepy boli Théby, ktoré boli v tom čase nielen hlavným mestom a najdôležitejším religióznym centrom krajiny, ale aj riadiacim miestom egyptského hospodárstva. To bolo už vtedy tak perfektne organizované, kontrolované a riadené ako superdimenzionálny moderný koncern dnešných dní. Bane boli štátnymi podnikmi a poľnohospodárstvo a remeslo podliehali vo väčšine prípadov chrámom. Štát riadil a určoval v mnohých prípadoch aj pevné ceny. Týkalo sa to najmä základných potravín. Aj obchod s cudzinou riadil a kontroloval štát. Dôležitý pre jeho fungovanie a udržiavanie životaschopnosti bol perfektne fungujúci daňový systém. Na obyvateľoch Théb bolo zjavné, že sú zvyknutí na luxus a život v prepychu a dostatku. Amenhotep bol známy tým, že sa staral viac ako mnohí iní faraóni pred ním i po ňom najmä o veci bezprostredne sa tý kajúce krajiny a menej o zahraničnú politiku a výboje. Bol skvelým hospodárom a budovateľom, preto sa Egypťanom pod jeho vládou veľmi dobre darilo. Taduchepa musela byť veľmi prekvapená výstavnosťou mesta, no predovšetkým nádherou Amenofisovho paláca, kde mohla na vlastné oči vidieť, ako ďaleko boli Egypťania pred nimi. Nefertiti vedela už doma v Mitani, že na líčenie očí kládli Egypťania mimoriadny dôraz a aj ona si ich líčila podľa egyptskej módy. V Egypte si oči nelíčili len ženy, ale aj muži. Samozrejme, že to platilo len pre vznešených ľudí, lebo obyčajní ľudia si to nemohli dovoliť ani finančne, ani časovo. V Thébach existovalo množstvo kozmetických salónov, ktoré navštevovali ženy aj muži. Robila sa tam manikúra, úprava vlasov, nasadzovanie parochní, líčenie a podobne. Kult krásy, ktorý sa v Egypte tešil veľkej pozornosti, nebol teda len záležitosťou žien, ale aj mužov. A práve muži mali v tomto smere ešte jeden dôležitý problém. Išlo o pravidelné odstraňovanie všetkých chlpov na tele, okrem vlasov na hlave. Pre mužov bolo totiž estetickým a hygienickým ideálom telo bez akéhokoľvek chĺpka, dôkladne čisté, navoňavkované a natreté krémami a voňavými mastičkami. Veľmi dôležitý bol i religiózny aspekt kultu krásy. Človek, ako bytosť účastná na božskosti bohov, mal by aj jej dôstojným spoluúčastníkom, a preto mal byť ako bohovia – čistý a príjemne voňajúci, k čomu patrila aj úplne hladká pokožka bez chlpov. Líčenie očí malo v Egypte veľmi starú tradíciu a bolo známe už v takzvanej Starej ríši. Pôvodne nešlo o skutočné líčenie, teda o skrášlenie a zvýraznenie očí, ale len o ich ochranu pred pieskom a proti hmyzu. Z toho dôvodu sa okolie oka natieralo pastou, ktorá bola trochu lepkavá, a tak do istej miery zabraňovala, aby zrnká piesku vnikali do očí. Netrvalo dlho a Egypťania so svojím úžasne vyvinutým zmyslom pre všetko krásne, pôvabné a symetrické, zistili aj vedľajší efekt takejto ochrany očí. Spočíval v tom, že pri vhodnej voľbe farebných odtieňov ochranných pást oči vyzerali väčšie, krajšie a žiarili intenzívnejšie, a tak sa z ochrannej pasty postupne vyvinuli celý rad líčidiel v rôznych farbách. Neskôr Egypťania objavili aj fascinujúci efekt umelých mihalníc, ktoré robili podstatne dlhšie ako prirodzené a výrazne čierne, takže očiam dodávali zasnený a spanilý výraz. Egypťania nesmierne holdovali kultu krásy a práve to bolo pre Nefertiti veľkou šancou ako si získať priazeň Amenhotepa III. Už zakrátko si ho celkom získala. No oveľa dôležitejšie pre ňu a napokon i pre históriu bolo to, že po smrti si získala aj lásku jeho syna, Amenhotepa IV., známeho oveľa viac pod menom Achnaton. Nefertiti sa stala jeho manželkou a mala na neho veľký a rozhodujúci vplyv.