Nečakané prekvapenie: Rastliny sa vyznačujú inteligenciou, kalkulujú a sú prefíkané

Začiatkom minulého storočia vyšla publikácia Maurica Maeterlincka (1862 – 1949), kde opisoval inteligenciu kvetov a rastlín. Bol však „len“ literátom a nie odborníkom-biológom, a tak za svoje myšlienky v nej zožal len výsmech odborníkov.

Vo svojej práci poetickým spôsobom hovorí o tom, že aj vo svete rastlín existuje „duch“ vynaliezavosti i ctižiadostivého uplatnenia sa. Opisuje, že rastliny sú schopné kombinovať a reagovať prefíkane i ľstivo a že sú v stave riešiť i komplikované problémy, a to napriek tomu, že nemajú žiadny mozog (medzičasom ale veda už zistila, že inteligencia nemusí byť bezpodmienečne spájaná len s mozgom, ale že sídli aj v iných lokalitách).

Rastliny pri svojich aktivitách a „úvahách“ – hovorí Maeterlinck – uplatňujú mechaniku, balistiku a precízne pozorovanie a skúmanie hmyzu a jeho činností.

Nad básnikom a fantastom a biologickým laikom sa odborný svet ale len ironicky uškŕňal. Odvtedy prešlo viac ako jedno storočie.

Kto však aspoň ako vedecký žurnalista sleduje čo všetko sa medzičasom udialo v biochémii, biológii, ale najmä v biofyzike, a čo všetko v ich rámci prekvapení vedci objavili, ten vie, že belgický poét a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru nebol fantastom, ale vizionárom, ktorý videl oveľa ďalej ako jeho vedeckí súčasníci.

Dnes totiž už s istotou vieme, že rastliny oplývajú všetkým tým, čo on vo svojich víziách opísal rečou poeticko-kvetnatou.

Biológovia napríklad museli s veľkým úžasom zistiť, že rastliny kompenzujú svoju neschopnosť pohybu ľsťou a rafinovanosťou.

Úplne zarážajúce schopnosti rastlín, ktoré sú možné len v takom prípade, že predpokladáme  ich výstup z inteligencie, sú zadokumentované nielen vo viacerých vedeckých publikáciách, ale aj v populárno-vedeckých knižkách.

Nájdeme v nich napr. informácie o tajuplnom živote a vzájomnej spolupráci stromov. Dozvieme sa z nich aj o priam zázračných súvislostiach cieľovoorientovaného konania rastlín.

A rastliny dokonca sú schopné učiť sa a naučené si aj zapamätať, a to takou mierou ako pes či mačka. Pred nedávnom to overil experimentálne tím vedcov z Universität Tübingen v pokusoch s rastlinou mimózou.