Našu klímu ovplyvňuje pohyb Slnka, a len to určuje cykly oteplenia a ochladenia Zeme – nie množstvo CO2 v atmosfére

Pohyb Slnka spôsobuje otepľovanie a ochladzovanie Zeme v približne 2400-ročnom Hallstattskom cykle.

Zmeny vzdialenosti medzi Slnkom a Zemou sú jedným z dvoch hlavných dôvodov otepľovania a ochladzovania Zeme, a mimochodom aj ostatných planét.

Rovnako ako Zem, tak aj Slnko sa pohybuje okolo ťažiska slnečnej sústavy (to je však len málo ľuďom známe, hoci to objavil  a písal o tom už legendárny fyzik Isaak Newton), aj keď po oveľa komplikovanejšej dráhe, ako je to v prípade našej planéty.

Druhým hlavným dôvodom sú cyklické zmeny v počte slnečných škvŕn a tým aj v intenzite žiarenia nášho Slnka.

Táto záležitosť je známa už niekoľko storočí a nedávno došlo k rozdielom kvôli veľkosti zmien.

Skutočným dôvodom strednodobých klimatických zmien je jednoznačne takzvaný Bray-Hallstattský cyklus.

V žiadnom prípade nie je dôvodom týchto zmien isté množstvo CO2 v atmosfére.

Dôkazy o prebiehajúcom nepravidelnom klimatickom cykle s obdobím 2400 ± 200 rokov sú silné. Existujú presvedčivé dôkazy o slnečnom cykle približne rovnakej dĺžky a fázy, čo naznačuje, že slnečný cyklus spôsobuje klimatický cyklus.

K nim patria pôvodné paleontologické dôkazy, po ktorých nasledovali dôkazy pomocou kozmogénnych rádionuklidov (10Be alebo berýlium-10 a C14 alebo uhlík-14), ako aj ďalšie dôkazy. Pre viac podrobných odborných informácií tu nie je miesto.

Kto má záujem o ne, tak uvediem, že existuje mnoho vedeckých prác zaoberajúcich sa Bray-Hallstattským cyklom. Sú dostupné na portáloch rôznych astrofyzikálnych magazínov.

Vo vydaní časopisu Nature zo 16. novembra 1968 James R. Bray prvýkrát ponukol vypracovanú tézu 2600-ročného slnečného klimatického cyklu založeného predovšetkým na dôkazoch o postupe a ústupe globálnych ľadovcov v holocéne [aktuálne obdobie dejín Zeme]. Existujú dva názvy pre toto obdobie – po ňom ako Brayov cyklus alebo často ako Hallstattský cyklus, alebo ako uvádzam vyššie, ako Bray-Hallstattský cyklus.

Bray uvažoval iba o maximálnom postupe ľadovcového poľa, ktorý sa priblížil k maximu. Na štúdium využíval ľadovcové polia v Severnej Amerike, Grónsku, Eurázii, na Novom Zélande a v Južnej Amerike. Pohyby ľadovcov boli datované pomocou letokruhov stromov, lichenometriou [rast lišajníkov] a rádiokarbónovým datovaním [metóda C14]. Ľadovcové udalosti za posledných 13 700 rokov poskytli optimálny interval 2 600 rokov.

Vo svojej práci použil „slnečný index“, ktorý sa vzťahuje na slnečné škvrny, na dĺžku cyklu slnečných škvŕn a záznamy o polárnej žiare pre obdobie 700 rokov pred Kristom až k dnešnému dňu a ukázal tak, že príčinou klimatických zmien musí byť predovšetkým slnečný cyklus.

Na inom mieste, v inom článku som pred nejakým časom napísal:

CO2 nie je znečisťujúca látka. Je nevyhnutná pre všetok život na Zemi.

Fotosyntéza, ktorej je CO2 neodmysliteľnou súčasťou,  je požehnaním. Viac CO2 je dobré pre prírodu, pretože robí Zem zelenšou. Dodatočný CO2 vo vzduchu podporil rast globálnej rastlinnej biomasy. Je to dobré aj pre poľnohospodárstvo a zvyšuje to výnosy plodín na celom svete.