Nasledoval po prvom Big Bangu, ktorým vznikol kozmos, ešte aj druhý Big Bang? Nová senzačná teória to tvrdí !

Vesmír je pre nás stále v mnohom veľkou neznámou, avšak len máločo v ňom je také tajomné ako temná hmota a temná energia.

Dodnes nikto s istotou nevie, ako temná hmota vznikla a akej povahy bol „impulz“, ktorý podnietil jej vznik.

Nová teória z USA teraz predpokladá pôvod vzniku temnej hmoty a temnej energie v druhom veľkom tresku –  takzvanom „temnom veľkom tresku“.

Všetko to začalo prvotným Veľkým treskom:

Ten asi pred 13,8 miliardami rokov vytvoril celý náš vesmír – t. j. priestor, čas, energiu a hmotu. Tak znie už klasická výpoveď astrofyziky. Ale je to pravda?

V žiadnom prípade to ale neplatí pre čas (v mojej pripravovanej knihe Big Bang v žiadnom prípade nevytvoril čas píšem obšírne o fascinujúcom fenoméne času – ako vznikol a čo je jeho podstatou).

Nová teória astrofyzičky Katherine Fresse a astrofyzika Martina Wolfganga Winklera z Texaskej univerzity v Austine sa venuje tejto problematike.

Podľa tejto naozaj unikátnej teórie veľká časť nášho vesmíru – temná hmota – mohla vzniknúť až po prvotnom veľkom tresku. A síce v kontexte druhého veľkého tresku: „Dark Big Bang“. Štúdia Freese a Winklera bola publikovaná na serveri arxiv, a zatiaľ sa čaká na jej odborné posúdenie.

Vznikli teda viditeľná a temná hmota oddelene?

Je to podľa všetkého najzáhadnejšia oblasť výskumu v astrofyzike, pretože existencia temnej hmoty ešte nebola nepochybne dokázaná: Temná hmota bola a aj je pre astrofyzikov a kozmológov záhadou už desaťročia.

Podľa astrofyzikov by táto neviditeľná hmota mohla tvoriť až 80 percent nášho vesmíru.

Nikto nevie, z čoho pozostáva a ako vznikla. Vedci doteraz predpokladali, že musela byť vytvorená so zvyškom hmoty počas Veľkého tresku.

Teraz však títo dvaja vedci z USA, Freese a Winkler tvrdia, že temná hmota nemohla vzniknúť spolu so zvyškom vesmíru, teda s normálnou, viditeľnou hmotou.

"Pôvod hmoty a žiarenia leží v horúcom veľkom tresku," uvádza ich štúdia.

Neexistuje však žiadny skutočný dôvod predpokladať, že temná hmota vznikla súčasne s viditeľnou hmotou v tom istom čase.

Freese a Winkler tiež vysvetľujú, že napriek mnohým rokom experimentálneho hľadania nebolo možné odhaliť žiadne priame negravitačné interakcie medzi viditeľnou a tmavou hmotou. To je pre nich znak toho, že nemusia byť nevyhnutne vytvorené spolu súčasne.

Namiesto toho Freese a Winkler predpokladajú a dokazujú, že tmavá hmota mohla vzniknúť prostredníctvom takzvaného fázového prechodu prvého rádu. Podľa ich teórie sa to mohlo stať nasledovne:

Veľký tresk okrem normálnej, viditeľnej hmoty vyprodukoval aj temné kvantové pole, ktoré sa priamo nerozpadlo hneď. V raných štádiách vesmíru sa normálna hmota ochladila takou mierou, že mohli vzniknúť atómy. Tento proces je známy ako teória BBN - známa aj ako prvotná nukleosyntéza - a prebehol asi 100 až 1 000 sekúnd po Veľkom tresku.

Niekde okolo tohto časového bodu sa temné kvantové pole napokon rozpadlo a z toho vznikol impulz, ktorý spustil druhý Veľký tresk:

„A to bol Temný Veľký tresk“.

V nasledujúcich týždňoch potom prišlo ku vzniku temnej hmoty. Podľa výskumníkov sa tento proces mohol odohrať až mesiac po veľkom tresku – „čo je takmer večnosť na kozmologické pomery“.

"Dark Big Bang" je overiteľný

Celkom špeciálnou vecou na novej teórii je to, že takýto druhý, tmavý veľký tresk by mohol byť potenciálne detekovaný modernými meracími prístrojmi. Zanechal by stopy v podobe gravitačných vĺn, ktoré by bolo možné potenciálne pozorovať vo veľmi kompaktných nebeských telesách – takzvaných pulzaroch.

Vedci poukazujú v tejto súvislosti na výskumný projekt s názvom International Pulsar Timing Array (IPTA), ktorý detekuje veľmi nízkofrekvenčné gravitačné vlny vo vesmíre. A je celkom možné, že prvé náznaky existencie „Dark Big Bang“ by mohli byť zozbierané, nevediac o nich nič, takpovediac len ako vedľajší produkt v rámci projektu IPTA.

To sa teraz bude pozorne skúmať a overovať.