Nas zivot sa nesmie vzdy zakladat len na poslusnosti - 2. cast

Nedivme sa preto, ze autority, ktore ovladaju tento svet, si vzdy vyzaduju poslusnost. Ved idea neposlusnosti vyviera z premyslania kritickeho rozumu, z jeho samostatneho zamyslania sa nad sebou a nad svetom a z objektivneho uvazovania. Preto je identicka s myslenim a premyslanim. Ak by ju autority pripustili, co by potom ostalo z ich moci a ovladania a manipulovania inych? Samostatne premyslajuci clovek straca respekt pred svojimi zotrocovatelmi a zbavuje sa predsudkov a strachu. Vsetko zacina vidiet inymi ocami – predovsetkym si uvedomuje relativnost kazdej moralky, nezmysel vojny a nespravodlivost privilegovanosti mocnych!     

Preto v nasom svete nie je nic tak velmi potlacane ako samostatne a nezavisle myslenie. A autority v tomto zmysle takmer vzdy aj dosiahli to, co chceli. Slobodne myslenie po starocia potlacali tak nabozenstva ako aj ideologie. Ludia vo vseobecnosti nemaju pred nicim na svete taky velky strach, ako pred slobodnym myslenim. Mozno povedat, ze v patriarchate su k tomu systematicky vychovavani a ci lepsie povedane – su na to drezurovani,aby slepo posluchali autority (takmer vzdy autority iracionalne) a im plne doverovali.

Spolocnost extremne odmieta a potlaca slobodnych, ako aj neposlusnych ludi, pricom mozno povedat, ze jedno podmienuje druhe. Bez slobody neexistuje nijaka neposlusnost a bez neposlusnosti nijaka sloboda. Spolocnost vyzaduje ludi priemernych, ktori maju fungovat len podla jej predpisov a noriem. Je paradox, ze vzdy odznova sa jej dari formovat charakterovu strukturu prevaznej vacsiny jej jedincov tak, ze lojalne realizuju vsetky jej ciele, a to dokonca aj vtedy, ked su namierene proti ich vlastnym predstavam.  

Ak naozaj chceme, aby sa z nasich deti stali ludia, ktori sa neboja samostatne rozmyslat a konat, doprajme im pravo na neposlusnost a nenutme ich k bezpodmienecnej poslusnosti. Cloveka nic tak velmi nedeformuje, ako ked tieto prava nie su mu dopriate!  

Suvisi to predovsetkym s tym, ze kazdy clovek pocituje hlboku najvnutornejsiu potrebu po tom, aby mohol dat svojmu zivotu napln a formu podla vlastnych predstav. Ak mu vsak nemoze a ci nesmie dat vlastnu pecat, tak casom nadobudne pocit, ze stroskotal a ze svoj zivot nenaplnil. Kto si tuto skutocnost plne uvedomi, ten sa neprestane nikdy o to usilovat, aj ked sa mu to uz mnohokrat nepodarilo. Aj ked sa nam v zivote nepodari dosiahnut vsetko to, co sme si zelali, tak to nie je najvacsou tragediou. Najdolezitejsie je to, ze sme sa o to vzdy znova pokusali! 

 Koniec dvadsiateho storocia bol charakteristicky tym, ze coraz viac ludi trpelo pocitmi nezmyselnosti a konfuznosti zivota. Podla vsetkeho im coraz vacsiu namahu sposobuje vediet sa v nasom nesmierne komplexnom svete orientovat. Je ocividne, ze tento stav nadmieru prispieva k zvysenej a permanentnej nervozite a neistote ludi. Ak sa im berie este aj sloboda myslenia, tak je len pochopitelne, ze sa stavaju destruktivnejsi a frustrovanejsi.

Pozorujeme uz v skole, ze nase deti sa  pribudajucou mierou stavaju nespokojnejsie, agresivnejsie, nepozornejsie a narusenejsie.

Nezabudajme preto, ze ak skola a spolocnost nezarucia detom pravo na neposlusnost, tak redukuju velmi drastickym sposobom ich kreativitu a ich nadanie. Stav a kvalitu spolocnosti urcuje kreativita a aktivita jej prislusnikov. Najdolezitejsimi predpokladmi kreativity su fantazia a inspiracia. Ak skola vyzaduje nadmernu disciplinu, poriadok a poslusnost, tak ubija a blokuje kreativitu ziakov. 

Kreativita je zakladnym principom ludskej existencie, preto ju kazda spolocnost, ktora o sebe tvrdi, ze je demokraticka, musi zarucit tak, aby ju vsetci jej clenovia mohli slobodne rozvijat. Kreativita a jej rozvijanie je zakladnym principom kazdeho ludskeho individua. Mozeme v nej zazit vsetky aspekty bozskych mohucnosti.  

Principialne plati, ze kazda spolocnost sa v kazdej dobe snazi zivot svojich clenov nejakym sposobom zritualizovat. Takto chce mat nad nimi kontrolu. Branme sa tomu zo vsetkych sil, lebo zritualizovany zivot je zivot odcudzeny a naprogramovany, to znaci, ze prestava byt nasim vlastnym zivotom! Ritualizovanie zivota deformuje a nici schopnost kreativity a co je najhorsie, rozbija sny a nadeje, takze nas zivot sa premiena a degraduje na tichu, no o to trpkejsiu tragediu, lebo nic z toho, co sme od zivota ocakavali, sa v nom nesplni. Preto si nenechajme nas zivot nikdy reglementovat, predpisovat a rozkradat!

Pre cloveka, ktory chce najst a spoznat pravdu, nesmie do zivota preniknut nic, co by mu zastieralo jeho vlastny pohlad nan, lebo v tom pripade ho nikdy neobsiahne cely a ked raz bude robit jeho zuctovanie, pride k poznaniu, ze mu z neho patrili len nepatrne fragmenty.  

Koniec