Nas zivot sa nesmie vzdy zakladat len na poslusnosti - 1. cast

Nic v zivote nie je take velmi tazke ako objavenie ci nadobudnutie vlastnej identity. Aby clovek mohol najst vlastnu identitu musi prekonat neobycajne velke mnozstvo prekazok. V podstate mozno konstatovat, ze uz v rodicovskom dome sa do velkej miery rozhodne o tom, ci raz budeme moct (a ci vobec budeme schopni) viest zivot, ktori by sme radi viedli, alebo ci budeme musiet zit len tak, ako to za nas rozhodli nasi rodicia a vychovavatelia.   

Vlastna cesta sa hlada ovela lahsie, ak sme mali to velke stastie, ze sme vyrastali v liberalnom domacom prostredi a ci dokonca sme mali take mimoriadne zriedkave stastie, ze uz nasi rodicia, alebo aspon jeden z nich, objavili vlastnu cestu zivotom. Ak tomu tak nebolo, je priam nemozne oslobodit sa od zatazujucich skostnatelych myslienkovych nanosov a nevhodnych, casto nezmyselnych programov, ktorymi nas mozog prakticky navzdy nainfikovali ini ludia. 

V takejto situacii - ak vobec niekedy budeme schopni si to plne uvedomit - sa v nas azda niekedy vytvori myslienka vzbury a odporu proti takemuto dusevnemu znasilneniu, ktora vsak velmi casto usti len do reakcie vzdoru. Za takychto okolnosti sa nas zivot spravidla posunie do celkom inej, uplne protichodnej polarity, ktora v principe nema nic spolocne s objavenim vlastnej cesty, ale je len ostentativnou demonstraciou toho, ze sme sa oslobodili spod rodicovskej alebo spolocenskej indoktrinacie, ktora nas deformovala. Obvykle vsak len vymenime jedno otroctvo ducha za ine, mozno dokonca za este nedostojnejsie  a nezmyselnejsie, no vobec to  nespozorujeme a este si pritom namyslame, ako samostatne a slobodne koname. Vacsina ludi nikdy nezbada, ze zije v  neslobode a bez vlastnej identity. Citi sa v otroctve a pod panstvom cudzich ideologii lepsie a hlavne istejsie ako na slobode. Otroctvo je pre velku vacsinu ludi ovela pohodlnejsie ako sloboda.  

Proces vychovy dietata je vo svojej podstate daleko viac jeho deformovanim, nez jeho formovanim. Patriarchalna spolocnost v tomto smere urcila neuprosne pravidla a normy a prisne dozera na to, aby ich vsetci respektovali, takze ostava len malo priestoru na vlastne pedagogicke experimenty zo strany rodicov. 

V principe je v nasej zapadnej spolocnosti najdolezitejsie to, aby sme boli poslusni voci autoritam a aby sme to iste vstepovali i nasim detom. Civilne rebelstvo a odvaha plavat proti prudu su nezelane, ba dokonca neraz i trestane. Spolocnost akceptuje daleko viac alkoholikov alebo zlodejov, nez ludi odvaznych a nebojacnych, ktori sa otvorene stavaju proti jej deformujucim vplyvom a kritizuju ich. Kto o nicom nepremysla a devotne vykonava len to, co sa od neho ziada, nad tym spolocnost drzi ochrannu ruku. Kto premysla, kritizuje a protestuje, ten zije nebezpecne, lebo spolocnost sa snazi o jeho izolaciu alebo dokonca likvidaciu. Kam moze viest slepa poslusnost demonstroval velmi nazorne celemu svetu nemecky narod svojou bezprikladnou oddanostou svojmu führerovi, Hitlerovi.   

Najvyssia dogma nasej spolocnosti – rigorozna povinnost posluchat a respektovat autoritu – sposobuje extremne silnu deformaciu jedinca, lebo obmedzuje a blokuje jeho idividualitu. Vychova k slepej poslusnosti voci spolocnosti alebo rodicom stoji v ostrom protiklade k osobnej slobode jedinca a je najvacsou prekazkou pri hladani nasej individualnej cesty zivotom. 

Istotne, pre rodicov je ovela pohodlnejsie, ak dostanu od spolocnosti “navody” ako vychovavat dieta tak, aby jeho spravanie zodpovedalo vsetkym jej pozadovanym kriteriam a pravidlam. Takato cesta je pre nich daleko menej komplikovanejsia a pohodlnejsia. Jednoducho len konaju to, co konali pred nimi uz nespocetni ini rodicia a nemusia prebrat zodpovednost za nic nove, neiste a pripadne i nepreskusane. Len malo ludi sa neobava rizika. 

 Uvedomme si ako rodicia i ako spolocnost, ze len v tom pripade mozeme vychovat (pricom slovo vychova neslobodno nikdy chapat ako exaktny program, ktory musi byt presne naplneny!) ludi sebavedomych, samostatne mysliacich a samostatne sa rozhodujucich, ak sme im v detstve dostatocne dopriali aj pravo na neposlusnost. Len ak dieta smie byt aj neposlusne, (co neznaci nic ine nez to, ze v istych situaciach presadzuje svoj vlastny nazor a chce demonstrovat svoju vlastnu volu), tak sa moze vyvinut k stastnemu a spokojnemu individuu, ktore dokaze plne uplatnit vsetky svoje schopnosti a talenty.

Samozrejme, ze pod pravom dietata na neposlusnost nesmieme rozumiet akusi destruktivnu svojvolnu, nicim neodovodnenu neposlusnost. Nemienime tu ani neposlusnost za kazdu cenu, v kazdej situacii a neposlusnost voci kazdemu. Ide tu len o pravo na neposlusnost rozumu, jeho pravo na neposlusnost voci iracionalnym autoritam a arcikonzervativnym pedagogickym metodam! Takato neposlusnost je konstruktivnou vlastnostou osobnosti, lebo ju definuje ako svojpravneho samostatne mysliaceho a konajuceho jedinca. 

Neposlusnost v tom zmysle, ako ju tu interpretujeme, je vzdanie holdu na rozum a na samostatnost kazdeho cloveka. Prave v dnesnej nesmierne zlozitej dobe, ked sa vsetko neustale meni a clovek je coraz viac zotrocovany, ovplyvnovany a manevrovany nespocetnymi trendami a dezorientovany zaplavou informacii, je pravo na neposlusnost centralnou otazkou jeho existencie a jeho ludskej dostojnosti. Toto pravo je takpovediac identicke s jeho pravom na sebaurcenie. Musime vyzdvihnut, ze len toto pravo mu zarucuje moznost experimentovania pri hladani riesenia rovnice jeho specifickeho zivota.

Pokracovanie nasleduje