Náš mozog síce nemá pamäť ako počítač, ale napriek tomu je jedinečne všestranný

Mozog je nepredstaviteľne komplexný systém, čosi ako obrovská sieť miliónov prepojení, kde prebieha neustále  vzájomné pôsobenie elektrických impulzov, do ktorých sú zakódované naše zmyslové pozorovania a vnemy, naše skúsenosti i naše myšlienky a emócie.

Ak by sme však zredukovali funkcie nášho mozgu len na intelektuálne procesy, tak by sme celkom zrušili všetko to, čoho je schopný v oblasti kreativity. Je to predovšetkým záležitosť nášho vnútorneho postoja, ako a čo z enormných schopností nášho mozgu chceme využiť. Či chceme žiť len v povrchnej a obmedzenej dimenzii konzumistického života (čím úplne vyradíme z činnosti fascinujúce možnosti kreativity, ktoré driemajú v každom zdravom mozgu), alebo či chceme využiť jeho komplexné možnosti a žiť v nekonečných dimenziách holistického bytia.

V podstate ide o spoznanie a uvedomenie si skutočnosti, že duch a hmota tvoria nerozlučnú jednotu. Tento fakt bol dlhý čas popieraný, respektíve bolo úplne absurdné niečo také si čo len pomyslieť. Dlhé storočia panoval názor, že hmota je neživá a bez akejkoľvek stopy po duchu a že mimo nej, úplne oddelene, existuje sféra ducha, ktorá jej je absolútne nadradená a ju ovláda. Moderné prírodne vedy, špeciálne kvantová fyzika, však ukázali, že medzi hmotou a duchom existuje permanentná komunikácia a výmena informácií a preto, v konečnom dôsledku, že nie je možne rozlišovať medzi nimi.

Existuje úroveň, kde sa dotýkajú bezprostredne a nvzájom prelínjú. Písal som o tom podrobne v jednej z mojich kníh, kde som sa venoval aj téme, či existuje život po smrti.

V kvantovej fyzike poznáme také experimenty, kde všetky veličiny, ktoré v nich vystupujú, je možne obsiahnuť len ako energetické množstvá, teda ako nič iné, len ako energiu. Prírodovedci zrušili hranicu deliacu hmotu od ducha a naviazali tým na antický gnosticizmus - gnostici hlásali už pradávno, že hmota a duch sú nerozlučiteľne prepojené.

Tým prírodné vedy zároveň uvádzajú do života úplne nový a revolučný svetonázor. Ako jeho derivát vystupuje predstava o tom, že ľudský duch je schopný všetko formovať a ovplyvňovať. Každý z nás, kto dokáže oslobodiť energie svojho ducha od nánosov ega a rozťať väzbu medzi intelektom a egom a spojiť ho s energiami ducha, obsiahne nové a fascinujúce úrovne bytostnej existencie.

Život takého jednotlivca sa potom stane nezávislejším a oveľa viac autarkným a hodnotnejším a predovšetkým vibruje v novej, dovtedy nepoznanej forme slobody.