Napoleonova posledná bitka - Waterloo

V júni budúceho roku bude 200 rokov od porážky Napolenovej armády pri Waterloo, malej dedinky vzdialenej od Bruselu 15 kilometrov, ktorá vtedy patrila do Holandska. Napoleonova porážka proti Angličanom, vedeným generálom Wellingtonom a ich spojencom Prušiakom, ktorým velil poľný maršal Blücher, bola jeho posledným vojenským dobrodružstvom. Ukončila tzv. Napoleonovu vládu sto dní a po jeho vyhlásení 25. júna 1815, že odstupuje ako francúzsky imperátor, sa ukončilo aj obdobie prvej francúzskej cisárskej ríše.
Po tejto druhej zničujúcj porážke francúzskej armády, ktorá nasledovala krátko po predošlej porážke podobných rozmerov, bol podpísaný druhý parížsky mier, avšak za ešte tvrdších podmienok pre Francúzsko, ako to bolo v prvom prípade.
Napoleon bol ako vojnový zajatec Angličanov dopravený na ostrov Svätej Heleny, kde zomrel 5. mája 1821.
V bitke pri Waterloo sa Napoleon dopustil osudových a najväčších chýb počas svojej vojenskej kariéry, čo ho stálo víťazstvo a životy polovice jeho armády. Spojenci stratili len asi 22 000 vojakov.

Napoleon sa dopustil troch veľkých chýb:

a, Deň pred bitkou, 17. júna, mohol Napoleon svojou veľkou vojenskou prevahou v počte vojakov a predovšetkým prevahou svojho delostrelectva generála Wellingtona bez problémov poraziť. Pruská armáda bola totiž ešte vzdialená na niekoľko hodín pochodu od Waterloo. Namiesto toho, aby dal príkaz na útok, sebaistý si víťazstvom, navštevoval v to ráno zranených.
 

b, Napoleonovou druhou chybou bolo to, že podcenil taktické schopnosti Wellingtona a vysokú bojovú morálku Britov,
 

c,  Tretia chyba Napoleona spočívala v jeho obrovskej sebadôvere vo vlastné schopnosti a v jeho chybnom názore o momentálnom stave a morálke pruskej  armády. Napoleon bol presvedčený, že jej vojaci sa tak rýchlo nezotavia po ťažkom boji, ktorý absolvovali pri Ligny a že ich útok bude mdlý a ich bojaschopnosť rýchlo upadne.

Pri Ligny 16. júna časť Napoleonovej armády pod jeho vedením porazila Blüchera, ale nepodarilo sa jej ho úplne zničiť a zvyšky jeho oddielov sa dokázali skonsolidovať, čo sa pre Francúzov v deň rozhodujúcej bitky 18. júna pri Waterloo stalo osudným a rozhodujúcim.