Najzáhadnejší národ Európy – Baskovia. Žiadna európska reč nie je taká stará ako reč Baskov

Pôvod Baskov je nejasný  a doslova úplne záhadný. Nepoznajú ho ani len samotní Baskovia. Podľa jednej teórie prišli z juhu, podľa druhej zo severu a podľa tretej z Ázie. Na túto otázku nemáme absolútne nijakú odpoveď.

Je však dokázané, že baskický jazyk ako predindoeurópsky jazyk nie je príbuzný žiadnemu inému jazyku a je najstarším dodnes existujúcim v západnej Európe.

Prvý písomný dôkaz dokazujúci existenciu baskických kmeňov v Baskicku pochádza od starorímskych spisovateľov-historikov ako Sallust a Plínius Starší a od starogréckych geografov historikov ako Strabón a Claudius Ptolemaios.

Ako ukazujú lingvistické dôkazy, tak skoršie osídlenie Baskov siahalo ďaleko za dnešné.

To znamená, že ich pôvodná krajina,  kde sídlili, bola oveľa rozľahlejšia ako je ich dnešné územie.

Baskovia majú svoju vlastnú reč, ktorá je celkom odlišná od španielčiny a nemá s ňou nič spoločné. Aj etnický pôvod Baskov a miesto odkiaľ prišli do Európy je neznáme a existujú o tom len hypotézy. Isté je len to, že majú neeurópsky pôvod.

Svoju reč nazývajú Baskovia Euskara a nijká európska reč nie je od nej staršia. V Európe prežila až do dnešného dňa ako jediná predindo-germánska reč a nie je príbuzná so žiadnou známou existujúcou rečou na svete.

A tento fakt je absolútne zaražajúci a nevysvetliteľný. 

Veľký nemecký vedec Wilhelm von Humboldt (1767 - 1835) bol presvedčený, že baskicky sa pôvodne hovorilo na celom Iberskom poloostrove. Samotní Baskovia boli dlho tej mienky, že voľakedy sa ich jazykom hovorilo vo veľkej časti Európy.

Dnes je veda toho názoru, že Euskara je pravdepodobne posledným zvyškom z rečí, ktorými sa hovorilo v Európe pred inváziou indo-germánskych etník na jej územie. V regióne, kde žijú Baskovia, hovorí len časť tohto národa rečou Euskara.