Najväčšia záhada vzniku života na Zemi je vyriešená. Vyriešili ju nemeckí mikrobiológovia

Pozemský život vznikol na dne oceánu v blízkosti horúcich alkalických prameňov. Táto teória nie je nová a vedci sa už roky snažia pochopiť chemické reakcie, ktoré mohli viesť k vytvoreniu biomolekúl v hlbinách oceánov, ktoré boli predpokladom pre vznik pôvodných primitívnych foriem života.

Až donedávna však existovala nevysvetliteľná medzera v chápaní nepriamych dôkazov o evolučnom tzv. veľkom tresku v hydrotermálnych prieduchoch praoceánu.

To teraz objasnili vedci z univerzity v Düsseldorfe a Inštitútu Maxa Plancka pre suchozemskú mikrobiológiu v Marburgu.

V odbornom časopise „PNAS“ vysvetľujú, ako sa prvé bunky na Zemi „živili“ a čo bolo ich „potravou“.

Podľa nich dokázali využívať vodík (H2) ako zdroj energie. Svoje zistenia  opisujú ako  veľmi „prekvapivé“ aj pre nich samotných.

Tvrdia nasledovné: „Úplne prvé bunky na Zemi využili reakciu vodíka a oxidu uhoľnatého na výrobu molekúl života. Aby táto chemická reakcia fungovala, tak elektróny z molekuly vodíka musia byť uvedené do stavu s vyššou energiou. Takýto proces je možný za účasti enzýmov. Takže v neskoršej fáze evolúcie sa to dá vysvetliť týmto spôsobom. Ale spočiatku tam neboli žiadne enzýmy a už vtedy musela nastať nejaká „energetická vzostupná reakcia“.

Vedci teraz vyriešili túto záhadu, ako to fungovalo v prvých dňoch evolúcie.

„Identifikovali sme proces, ktorý nemôže byť jednoduchší a ktorý funguje v prirodzených podmienkach hydrotermálnych prieduchov,“ hovorí William F. Martin z Univerzity v Düsseldorfe.

„Na začiatku života môžu kovy posielať elektróny H2 energeticky nahor za pôvodných podmienok prostredia a v biológii moderných buniek môžeme vidieť pozostatky tejto starodávnej chémie,“ hovorí výskumná chemička z Marburgu Martina Preine.

Ja k tomu ešte dodám, že priamo v blízkosti hydrotermálnych prieduchov vzniká vodík pri interakcii vody s horninami obsahujúcimi železo. A mikróby stále ešte aj v súčasnosti „žijú“ z tohto vodíka ako zdroja energie, takže toto prirodzene uložené železo zohralo kľúčovú úlohu pri vzniku života na našej planéte.

Je nesmierne fascinujúce vedieť, že to boli milióny malých-veľkých zázrakov evolvujúcej prírody, ktoré tak zapadali do seba, že si takpovediac vzájomne napomáhali takým spôsobom, že to napokon viedlo nielen k vzniku života, ale postupne aj k čoraz komnlpexnejším a rôznorodejším jeho formám, a tak koniec koncov aj k vytvoreniu človeka.

A jeden priam z mystických dôkazov tohto vývoja od jednoduchého ku komplikovanému životu je zistenie,  že všetky bytosti na Zemi, mravec, vták, pes, opica alebo človek sú vybudované  vždy

z dvadsiatich tých istých aminokyselín.

O zázraku vodíka som písal už dávno v obsiahlej publikácii:   Vodík je otcom evolúcie v našej galaxii