Najväčšia záhada našej slnečnej sústavy je len málokomu známa – a je to skutočné vedecké mystérium!

V našej slnečnej sústave je mnoho záhad. Ale na všetky okrem jednej máme teórie alebo aspoň hypotézy, ktoré ich viac alebo menej plauzibilne opisujú a či sa ich pokúšajú vysvetliť.

Len v jedinom prípade nepoznáme nič, z čoho by sme vedeli skonštruovať nejakú aspoň trochu racionálnu hypotézu.

Začnem s nasledovným faktom, ktorý bol vyslovený v marci roku 2017:

Do dnešného dňa nebol zistený žiadny exomesiac mimo našej slnečnej sústavy. Existuje 2 752 známych extrasolárnych planetárnych systémov a neexistuje dôvod, prečo by tam nemali byť aj mesiace.

V tom čase boli astrofyzici presvedčení, že všade, kde sú slnečné sústavy, tak tam musia existovať aj mesiace.

V júli 2017 bol hlásený možný exomesiac obiehajúci okolo planéty Kepler-1625b vo vzdialenej slnečnej sústave. Vedci však výslovne poukázali aj na to, že zatiaľ ešte nemajú žiadnu istotu.

Ale ako bolo možné takéto objekty vôbec nájsť? Jednou z možností by bola metóda tranzitu, ktorú vedci už použili na objavenie mnohých planét. Ide o fotometrickú techniku, ktorou je možné zaznamenať najmenšie, ale pravidelné zmeny vo svetle hviezdy. Ak by sa táto metóda zdokonalila, dalo by sa zistiť aj zmeny spôsobené mesiacom. Mohlo by napríklad existovať súhvezdie, v ktorom mesiac a planéta stlmia svetlo hviezdy, čím sa vytvorí o niečo väčší pokles svetelnej krivky hviezdy ako by to spôsobila len samotná planéta. Sú to však maličké efekty: Zem napríklad stmaví Slnko asi o desaťtisícinu a dodatočný efekt spôsobený mesačným kotúčom by bol menej ako desatina toho.

Medzičasom prešlo len 6 rokov a údajné dôkazy o mesiacoch sa zatiaľ našli len u dvoch z viac ako už 5 300 známych extrasolárnych planetárnych systémov. Ale skutočne tieto dva mesiace existujú?

Nové hodnotenia pozorovacích údajov pomocou novovyvinutého počítačového algoritmu teraz však vyvolávajú vážne pochybnosti.

V našej slnečnej sústave je skutočnosťou, že okolo planéty obieha jeden alebo viacero mesiacov. Okrem Merkúra a Venuše majú takýchto spoločníkov všetky ostatné planéty. V prípade plynného obra Saturn ich je dokonca viac ako 140.

Vedci preto považujú za pravdepodobné, že vzdialené hviezdne systémy majú aj mesiace. Doteraz však existujú „dôkazy“ o takýchto exomesiacoch len v dvoch prípadoch: exoplanéty Kepler-1625b a Kepler-1708b. Tento nízky výnos nie je prekvapujúci. Koniec koncov, vzdialené satelity sú prirodzene pravdepodobne podstatne menšie ako ich domovské svety – a preto je ich hľadanie podstatne ťažšie. Okrem toho je mimoriadne časovo náročné prehrabávať sa nameranými údajmi z tisícok exoplanét a hľadať dôkazy o mesiacoch.

Aby bolo vyhľadávanie jednoduchšie a rýchlejšie, tak dvaja experti teraz prezentovanej štúdie používajú vlastný vyhľadávací algoritmus, ktorý je optimalizovaný na vyhľadávanie exomesiacov. Svoju metódu zverejnili minulý rok; algoritmus je dostupný všetkým výskumníkom ako otvorený zdrojový kód. Keď sa použili na namerané údaje z Kepler-1625b a Kepler-1708b, objavilo sa niečo ohromujúce:

„Radi by sme potvrdili objavenie exomesiacov okolo Keplera-1625b a Keplera-1708b,“

povedal Dr. René Heller z Inštitútu Maxa Plancka pre výskum slnečnej sústavy (MPS) v Göttingene.

„Naše hodnotenia však bohužiaľ ukazujú niečo iné,“ dodáva.

Z jeho hodnotenia vyplynulo, že zmienené mesiace neexistujú.

Sklamanie z toho je u astrofyzikov veľké.

Musíme preto vychádzať z toho, že naša slnečná sústava je jedinou v našej galaxii, kde existujú mesiace, a to dokonca veľké množstvo mesiacov – a to je veľkou a nevysvetliteľnou záhadou.

A tak neostáva  nič iné len vysloviť jednu absolútne odvážnu a dosiaľ ničím

nepodloženú hypotézu:

V našej slnečnej sústave pôsobia neobjavené sily, neznámeho charakteru, ktoré umožňujú vznik mesiacov.