Najväčšia záhada kozmu – kľúčom k nej je jeden zatiaľ neurčený aspekt neutrónu

Táto obrovská záhada spočíva v tom, že vo veľkom tresku, ktorým sa začal kozmos pred približne 13,7 miliardami rokov, vzniklo viac hmoty ako antihmoty, čo je v rozpore s prírodnými fyzikálnymi zákonmi, tak ako ich poznáme. 

V opačnom prípade, ak by boli vznikli v presne rovnakých množstvách, tak by sme dnes neexistovali ani my a samozrejme ani kozmos. Hmota a antihmota sa totiž okamžite navzájom neutralizujú a síce tak, že sa pri kontakte úplne zničia. 

Náš kozmos pozostáva len z hmoty a síce len z toho zvyšku hmoty, ktorý ostal po zničení jej množstva, ktoré odpovedalo množstvu antihmoty. Hmota a antihmota sa v podstate od seba ničím nelíšia.

Keby sme hypoteticky pozorovali dve bytosti, pričom jedna by bola z hmoty a druhá z antihmoty, tak by sme nevedeli podľa ničoho povedať, ktorá je z hmoty a ktorá z antihmoty. 

Hmota a antihmota sa líšia len v rôznosti elektrických nábojov a v ničom inom.

Protón hmoty má kladný elektrický náboj a elektrón hmoty má záporný elektrický náboj. U antihmoty má protón záporný elektrický náboj a jej elektrón má kladný elektrický náboj.

Záhada vzniku nášho kozmu súvisí s neutrónom. 

Neutróny sú súčasťou atómovych jadier, v ktorých je koncentrovaná takmer celá hmota každého atómu. Neutróny sú teda najdôležitejšou komponentou akejkoľvek hmoty v našom vesmíre.

Niektoré ich vlastnosti sú ešte stále nedostatočne preskúmané. Okrem iného aj ich takzvaný elektrický dipólmoment. Elektrický dipólový moment je definovaný ako miera pre rozloženie pozitívneho a negatívneho elektrického náboja vo vnútri neutrónu. Teoreticky sa môže jeho hodnota rovnať nule, ale môže mať aj inú hodnotu ako nula. Dosiaľ sa vedcom nepodarilo presne stanoviť túto hodnotu. Od nej však závisí vyriešenie záhadného fenoménu, ktorý stál pri kolíske zdrodu nášho kozmu.

Posledný experiment – ktorý je veľmi zložitý - v rámci ktorého sa merala veľkosť tejto hodnoty, bol ukončený v roku 2006. Jeho finálny výsledok bol však ešte príliš nepresný na to, aby sa z neho dali urobiť vedecky korektné uzávery pre vznik kozmu. V priebehu ďalích rokov vedci nemali k dispozícii žiadne lepšie metódy merania. Až v súčasnosti bola vyvinutá nová metóda merania, od ktorej si vedci sľubujú exaktnú presnosť. Ide o tzv. spin-echo metódu pre ultrastudené neutróny. Od augusta tohto roku sa realizujú merania s týmito neutrónmi. Je to dlhodobejší proces, ktorý bude trvať ešte minimálne rok.

Vedci teraz pevne veria, že po jeho ukončení budú môcť vyvetliť záhadu, prečo sa krátko po veľkom tresku nezničila navzájom všetka hmota a antihmota, ktoré z neho vyšli a prečo ostalo po tomto ničení len isté množstvo hmoty, z ktorej sa potom rozbehla evolúcia kozmu.