Najväčšia beštialita vojny: Telo ženy je v kontextoch vojen vždy perverzným cieľom násilia, znásilnenia a zneuctenia, ktoré navždy láme jej dušu

Existujú obrázky a videá, ktoré sú pre desivú hrôzu, ktorú zobrazujú, pre normálneho človeka takmer neznesiteľné.

A predsa to, čo v týchto dňoch k nám na televíznych záberoch prichádza z Izraela a pásma Gazy, je krutá a nesmierne hrozivá realita, potvrdzujúca každé slovo geniálneho psychológa Ericha Fromma (zomrel v r. 1980), ktoré hovorí o psychopatologickej deštruktivite muža v jeho skvelej knihe Anatómia ľudskej deštruktivity.

Gaza a Izrael teraz ukazujú a dokazujú, že zatiaľ čo násilie, moc a deštruktívnu beštialitu na frontovej línii „realizujú“ muži na mužoch, tak skutočná a najhrozivejšia deštruktivita mužov vo vojne je evidentná na ženských telách a v ženských dušiach.

Ide pritom o úplne iný druh krutého boja, boja bez milosti a zľutovania, ktorého terčom je samotná žena – jej telo.

Nie je to však len vojna na Blízkom východe, ktorá zanecháva brutálne stopy na ženskom tele, ale ešte brutálnejšie sú jej stopy v jej duši:

Vo vojne sa ženy stávajú objektmi, trofejami a bojiskom pre mužské demonštrácie moci. Bez tváre a identity!

Znásilnenie vo vojne je také staré ako vojna sama, no v posledných desaťročiach sa dostalo do centra pozornosti ako špecifický vojnový zločin.

Na aký účel tu slúži znásilnenie ženy?

Znásilnenie ako beštiálne účinná vojnová zbraň totiž vždy hlboko zasiahne celú populáciu. Aktom znásilnenia ženy nepriateľa nie je znásilnená len žena, ale aj muž a jeho spoločnosť.

Kto chce bojujúceho muža vnútorne úplne zlomiť, ten znásilní jeho dcéru a či manželku – akokoľvek otrasne to znie, ale bohužiaľ je to tak – je to pravda.

Znásilňovanie žien vo vojne je psychologickou vojnou – je to absurdný vrchol mužskej deštrukcie - je to najneľudskejšie lámanie ľudských duší.

Napríklad jezídi sa stali obeťami genocídy IS dvoma spôsobmi:

Raz ako jezídi a raz preto, že ich ženy boli znásilňované moslimskými bojovníkmi Alaha. To do základov narušilo ich spoločnosť.

Mnohé z týchto žien, keď sa im podarilo dostať z pazúrov IS, tak už neboli prijaté  späť do ich spoločnosti a či dokonca ani do vlastnej rodiny, a to o to viac boli odvrhnuté, ak v zajati IS porodili po znásilnení deti. Potom doma platili ako navždy poškvrnené a nečisté, a to napriek tomu, že boli len nesmierne poľutovaniahodnými obeťami beštiálneho násilia moslimských mužov.

Patriarchálne zákony a pravidlá spoločnosti jezídov sú najmä voči ženám nesmierne tvrdé a prísne.  

Uzavriem slovami pre mňa navždy nezabudnuteľného Ericha Fromma: 

"Človek, a predovšetkým muž, je  najdeštruktívnejšou bytosťou na našej planéte - a v podstate jedinou bytosťou, ktorá vie byť deštruktívna."