Najväčší génius Západorímskej ríše: Decimus Magnus Ausonius. Kus skvelej histórie

Túto skvelú osobnosť som objavil len nedávno. A to vďaka tomu, že navštevujem Bordeaux a sa zaoberám jeho históriou. Filozof, poét, mysliteľ i politik Ausonius je mi blízky aj tým, že podstatná časť jeho života je spojená s dvoma mestami, ktoré veľmi milujem a ma mimoriadne fascinujú – nemecký Trier (opísal som ho v článku, ktorý najdete v rubrike história), ktorý bol hlavným mestom Západorímskej ríše a francúzske Bordeaux.  

Práve tam sa narodil Decimus Ausonius v roku 310. Vtedy sa však volalo Burdigala.

Dozvedel som sa o ňom veľa od priateľa, profesora histórie z tohto fascinujúceho mesta na veľrieke Garonne, keď som tam bol pred dvoma mesiacmi.

Decimus sa narodil v rodine významného burdigalského lekára, ktorý bol výborným znalcom egyptského a gréckeho lekárskeho umenia a milovníkom gréckej filozofie. Svojho syna Decima už v útlom veku oboznamoval s bohatým mysliteľským dedičstvom antiky a chlapča toto poznanie nasávalo priam neukojiteľným hladom, ako sa neskôr o tom zmienil v jednom zo svojich filozofických traktátov, kde s veľkou vďačnosťou spomenul aj svojho otca.

Ako študent sa podrobne oboznámil s rímskou lyrikou a s filozofickým dielom skvelého Senecu a s históriou, ako ju vo svojich dielach napísal múdry rímsky cisár Claudius. Neskôr v Burdigale na vlastnej škole vyučoval gramatiku, rétoriku a filozofiu. V čase, keď bol v treťom desaťročí svojho života a stále ešte vyučoval v Burdigale, tak začal tvoriť svoje rozsiahle literárne dielo, v ktorom v mnohom veľmi skvelým  spôsobom nadväzoval na majstrovstvo rímskej literárnej klasiky, kde boli jeho vzormi Vergil, Ovid, Catull.

Jeho manželka Attusia Lucana pochádzala zo vznešenej senátorskej rodiny. Mal s ňou tri deti a zomrela mu veľmi mladá, len 28-ročná.

Západorímsky cisár Valentian I.(vládol od 364 – 375), ktorý sa dozvedel o geniálnom poetovi a učencovi, povolal Ausonia v roku 365 na svoj dvor do Trieru, kde pracoval ako učiteľ a vychovávateľ jeho najstaršieho syna Gratiana (vládol od 375 – 383), ktorého ovplyvnil na celý život.

V tom čase niesol Trier hrdé latinské meno – Augusta Treverorum. Ausonius tam pricestoval  v koči po rímskej ceste, ktorá neskôr bola po ňom aj pomenovaná. V roku 367 ho cisár vyslal s rímskymi légiami na vojenskú výpravu proti odbojným Alamanom a Burgundom ako pozorovateľa a vojnového spravodajcu.

Medzi početnými zajatcami objavil krásnu Germánku, z kmeňa Alamanov, Bissulu. Záľúbil sa do nej a cisár Valentian mu ju daroval ako otrokyňu.

Už čoskoro jej Ausonius daroval slobodu, vymohol jej rímske občianstvo a vzal si ju za manželku. Celý život k nej prechovával veľkú lásku a Bissula bola pre neho aj inšpiráciou pre ľúbostnú lyrickú zbierku – Milostné básne pre Bissulu, modrookú blonďavú Germánku.

Jej prostredníctvom – veľmi rýchlo urobil z nej vzdelanú ženu – sa veľa dozvedel o Germánoch, o ich zvykoch a tradíciách a stal sa jedným z najlepších rímskych znalcov Germánov.

V Trieri prežil takmer 20 rokov, pričom toto obdobie bolo pre neho najkreatívnejšou a najšťastnejšou epochou života. Urobil kariéru aj v službách štátu. Jeho „odchovanec“ a žiak, cisár Gratian ho vymenoval za konzula Galie. Z vďaky za túto vysokú funkciu napísal o Gratianovi prozaické literárne dielo Gratiarum actio. Počas veľkej slávnosti predniesol z neho úvodnú časť v Konštantinovej bazilike v Trieri, pred cisárom Gratianom sediacom na tróne.  Ďalšou jeho vynikajúcou literárnou prácou je dielo Mosella – epos na jedinečnú prírodnu krásu a bohatstvo regiónu okolo tejto romantickej rieky (ak budete mať niekedy možnosť byť v hlavnom meste Sárska, tak do Trieru, cez ktorý tečie, určite zavítajte, je to len na skok. Budete mať nezabudnuteľný prírodný, kultúrny a historický zážitok. V meste najdete ešte veľa grandióznych zvyškov po Rimanoch, napr. aj rímsky teáter).

Aké významné dielo Ausanius vytvoril, dokazuje aj to, že jeho sláva siahala až do Konštantinopolu. Tamojší cisár Theodosius I., vládca Východorímskej ríše ho písomne požiadal o zaslanie jeho literárnych prác.

So zavraždením cisára Gratiana sa skončila aj politická činnosť veľkého Ausania, ktorý sa  vrátil do rodného mesta Burdigala, kde mal v jeho blízkosti svoje sídlo a venoval sa ďalej, až do smrti v roku 394, literárnej činnosti.