Najväčší génius korupcie; dosiaľ neprekonaný – a je jej praotec

Štát pripravil o 100 milión eur. Keď jeho korupcia vyšla najavo, tak urobil geniálny ťah, ktorým všetkých prekvapil. Ako obžalovaný z ťažkej korupcie svojím geniálnym nápadom aj vyhral súd v Ríme a nebol odsúdený, hoci to každý očakával.

Požiadal, čo nikto nečakal, aby ho pred súdom obhajoval svetoznámy rétorik a filozof, ktorý bol aj skvelým právnikom.

To nebol nikto iný ako slávny Cicero.

Muž, génius korupcie, o ktorom tu píšem, sa volal Marcus Fonteius a bol prétorom bohatej rímskej provincie Gallia Narbonenzis.

Via Domitia, jedna zo starorímskych „autostrád“, bola životnou  tepnou tejto oblasti  a po nej  sa presúvali všetky tovary. Aj na nej Fonteius zarobil svojou korupciou veľké peniaze.

Patril k desiatim najbohatším Rimanom celého rímskeho impéria

Keďže pochádzal zo schudobnelej patricijskej rodiny, tak k rozprávkovému bohatstvu mu dopomohla len korupcia.

Fonteius vládol v provincii tri roky a v jeho rukách boli všetky právomoci. To vedel dokonale využiť a sa obohacovať na úkor občanov.

Mal vypracovaný výborný systém, ktorým permanentne spreneveroval peniaze. Tak spreneveril napr. veľke sumy, ktoré boli určené na opravu a vylepšenie ciest v provincii. Podpisoval pritom platobné príkazy  na práce, ktoré neboli nikdy urobené.

Našiel veľmi rýchlo následníkov, ktorých potomkovia nevymreli. V dnešnej dobe je podobná korupcia aj v našich spoločnostiach. Ak by som chcel opísať celú jeho korupciu, so všetkými jej prípadmi, musel by som napísť o tom knižku.

Tých sto miliónov eur ( vtedy sa platilo v Rímskej ríši sesterciami  – 1 eur sa rovnal dvom sesterciom), ktoré takto nadobudol, bola v tých časoch doslova astronomická suma a predstavovala mnohonásobne väčšie bohatstvo ako dnes.

Keď Fonteius požiadal Cicera, aby prevzal jeho obhajobu, tak majster slova a logických argumentov mal 36 rokov a jeho klient bol o 5 rokov starší. Iróniou osudu bolo to, že práve vtedy ukončil úspešne ako „štátny“ žalobca súd proti miestodržiteľovi Sicílie, ktorý bol odsúdený do vyhnanstva a bol dobrým priateľom Fonteia.

V tom čase Cicero fungoval už len ako „štátny“ žalobca. Napriek tomu na všeobecné prekvapenie prevzal obhajobu veľkomajstra korupcie Fonteia.

Nezachovali sa žiadne dokumenty, ktoré by nám prezradili, prečo tak urobil. Podľa mňa ho presvedčili peniaze a ak mu Fonteius ponukol niekoľko miliónov eur, tak Cicero, ktorý viedol nákladný život, a toľko peňazí mohol vidieť len vo sne, napokon súhlasil.

A proces, ktorý by nebol nikto iný vyhral, on pre svojho klienta vyhral.

Jeho argumentácia bola taká skvelá a lišiacka (nemôžem sa tu o nej rozpisovať, je toho veľa), že súdny senát, v ktorom sedeli najlepší rímski odborníci na právo, musel pred Cicerom kapitulovať.

Fonteius nielenže ostal na slobode, ale nemusel ako trest zaplatiť ani jediný sestercius

Niečo také sa po ňom už nikomu nikdy viac nepodarilo.

Už krátko po procese si kúpil obrovskú luxusnú vilu v Neapole, kde ostal natrvalo a už nikdy viac nepracoval ako vysoký štátny úradník, ale si užíval svoj život na slobode.