Najväčší génius antiky - Archimedes, 285 - 212 p.n.l. - 1. časť

Len niekoľko málo antických učencov sa nezaoberalo aj filozofiou. Patril k nim aj Archimedes. Bol však najlepším starogréckym prírodovedcom, matematikom a fyzikom. Narodil sa v gréckom meste Syrakúzy na Sicílii, kde jeho otec bol pisárom na dvore syrakúzskeho vládcu a svojho syna naučil veľmi skoro písať a počítať. A čísla mu učarovali navždy - hral sa s nimi celý život.

Nebol len vynikajúcim matematikom - vedel uplatniť svoje teoretické vedomosti geniálnym spôsobom aj v technike, kde urobil mnoho významných a priekopníckych vynálezov. Veľmi obdivoval všetky dômyselné technické zariadena. Syrakúzsky vládca Hieron, ktorý sa veľmi zaujímal o možnosti využitia mimoriadnych Archimedových schopností najmä v oblasti vojenskej techniky, ho vyznamenával svojou priazňou. Archimedes  sa mu za to odvďačil nejedným vynálezom a početnými zlepšeniami už existujúcej vojenskej techniky.

"Dajte mi páku, ktorá je dosť dlhá a ja vám nadvihnem celú Zem", povedal sebavedome Archimedes, keď objavil pákové pravidlo - revolučný vynález antiky. Archimedes svoj objav samozrejme skvele predviedol aj v praxi. V roku 240 p.n.l. vynašiel skrutkový vrták, známy ako vrták bez ukončenia. Bolo ním možné veľmi rýchlo a ekonomicky  pracovať. Za krátky čas našiel použitie vo všetkých helénskych krajinách.

Iným jeho geniálnym vynálezom bola takzvaná archimedovská skrutka, ktorú vynašiel ešte v roku 250. Jej použitím mohla voda tiecť do "kopca". Používala sa s veľkým úspechom pri zavlažovaní polí, ktoré sa dovtedy museli zavlažovať s oveľa väčším vynaložením práce. Používa sa ešte aj dnes v moderných priemyselných zariadeniach.

V podstate išlo o dlhú  (až tri metre) kovovú skrutku, s priemerom asi 60 centimetrov, ktorá bola uzavretá v drevenom obale, tvaru valca. Jeho otvorený koniec sa ponoril pod hladinu vody vo vodnej nádrži. Na druhom konci valca sa nachádzala kľuka a výtokový otvor. Pri točení kľuky bolo možné dopravovať vodu zo spodnej úrovne na hornú úroveň a potom ju ďalej rozvádzať systémom žľabov po poliach.  

Najväčšiu popularitu - a to až do našej doby - mu priniesol jeho svetoznámy zákon. Do dejín vošiel ako Archimedov zákon a  pozná ho takmer každý: Teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované silou, ktorá sa rovná hmotnosti objemu ním vytlačenej kvapaliny.

Tento zákon údajne vynašiel vtedy, keď ho kráľ Hieron požiadal, aby zistil, či ho jeho zlatník neoklamal pri zhotovovaní zlatej kráľovskej koruny primiešaním menej cenného kovu. 

Archimdes zavesil na pravú stranu dvojramennej váhy korunu, ktorá mala byť celá len zo zlata. Na ľavú stranu položil závažie rovnakej hmotnosti z čistého zlata. Obidva predmety ponoril súčasne do nádob s vodou. Ak bolo v korune primiešané napríklad striebro, bol by výtlak vody v nádobe menší a váha by sa adekvátne vychýlila.

Archimedes vraj urobil tento objav počas domáceho kúpeľa vo vani, keď pozoroval, ako jeho telo pri ponorení sa do vody vytlačilo z vane isté množstvo vody, ktorá sa prelialo cez jej okraj. Potom údajne vyskočil z vane a nahý bežal po Syrakúzach, nadšene vykrikujúc : Heureka, heureka,.... Mám to, mám to.

pokračovanie nasleduje