Najstaršie a najzáhadnejšie mesto na svete

Klasická archeológia tvrdí, že človek sa ako homo sapiens po prvý raz v histórii výraznejšie prejavil až v dobe kamennej.

V takzvanej strednej dobe kamennej - okolo roku 9 000 p.n.l. - bol chovateľom dobytka a obrábal pôdu, ale určite nebol staviteľom a nestaval žiadne mestá. Ale mesto, o ktorom tu bude reč, vtedy už bolo vybudovné.

V mladšej dobe kamennej  - asi  7 000 rokov p.n.l. - vznikali prvé osady a remeslá, ako hrnčiarstvo, ale stále ešte chýbali urbánne komplexy. Až niekedy 4 000 rokov p.n.l. - podľa archeológov - začali Sumeri budovať mestá, a to ako prví na svete.

Problém takejto interpretácie dejín ľudstva spočíva ale v tom, že najstaršie a najzáhadnejšie mesto na svete, ktorým je Jericho, bolo postavené približne 8 800 rokov p.n.l., teda približne pred 10 800 rokmi!!! 

Jeho stavitelia sú neznámi. Bolo to v čase, keď ľudia nežili ešte ani len v dedinách, lebo neboli žiadne.

Jericho preto ostáva oficiálne extrémnou záhadou pre archeológiu. A nielen to, lebo záhadné a zarážajúce je všetko, čo s ním súvisí. Domy v ňom boli stavané na kamenných základoch, ich múry mali omietku, na niektorých boli dokonca nástenné maľby. Celé mesto bolo obohnané pevnými vysokými múrmi a boli v nich dokonca aj vysoké kamenné veže. Boli nájdené aj lebky jeho obyvateľov a boli zagypsované, aby sa zachovali črty mŕtvych. Črty ich tvárí pôsobia - podľa výpovedí znalcov - jemnejšie a inteligentnejšie ako tváre vtedajších obyvateľov stredomorských oblastí. 

Kto ale boli títo obyvatelia Jericha, na to nemá archeológia  žiadnu odpoveď. Známy britský historik, James Mellaart, povedal, že aký civilizačný vývoj viedol k Jerichu a aká bola jeho príčina, to ostáva zahalené rúškom tajomstva.

Nevieme, kto Jericho postavil, k akému účelu ho postavil a prečo bolo opevnené, keď široko ďaleko okolo neho nebolo nič podobné a ani nikto, kto by ho mohol ohroziť. 

Jeho záhada sa stala ešte väčšia, keď archeológovia objavili veľké obilné silá, z ktorých jedno bolo takmer nepoškodené. Silá slúžili ako sklady pre veľké zásoby obilnín ako jačmeň a pšenica. Odkiaľ ale obilniny do Jericha prišli, je pre tradičnú archeológiu nevysvetliteľné, veď mesto ležalo v hlbokej priehlbine, 300 metrov pod hladinou mora a v pustatine, kde vládla veľká horúčava a kde sa nemohlo nič urodiť. 

Vedci odhadujú počet obyvateľov Jericha na 3 000 a tvrdia, že nepoznali ani hrnčiarstvo ani kovy. Z niečoho takého sa musí smiať aj laik - je to príliš veľký paradox, aby tomu niekto mohol uveriť. 

Archeológovia zistili, že po relatívne krátkom čase ho jeho obyvatelia opustili, a to bez zjavnej príčiny. Jericho bolo potom dlho neobývané. Až niekedy koncom 7. tisícročia p.n.l. bolo opäť osídlené.

Sú to samé nejasnosti a nevysvetliteľné záhady, ktoré sa doslova kopia okolo Jericha. A nič nepoukazuje na to, že ich  niekedy odhalíme.

Odpoveď na to, ako vzniklo Jericho a kto ho postavil, je obrovským problémom archeológie.

Keď som pred  mnohými rokmi toto mesto navštívil, tak ma očarovalo podobne, ako ma očarovala Cheopsova pyramída. A hoci sú to dve absolútne rozdielne stavby, tak jedno majú spoločné – sú rovnako mimoriadne záhadné a približne rovnako staré, čo tradičná archeológia samozrejme netvrdí.