Náboženstvo neobjavilo morálku – tá je staršia ako každé náboženstvo

Morálka, etika, svedomie, súcit, ochota pomôcť – to všetko nevynašla nijaká relígia, ako to často tvrdia teológovia a kňazi. Nebol to však ale ani človek ako taký, kto objavil morálku! Morálne cítenie a morálne správanie sa je biologicky od pradávna naprogramovanou vlastnosťou primátov.

To bolo oddávna moje presvedčenie a viackrát som toto tvrdenie uviedol v mojich publikáciách a knihách. Pred viacerými rokmi som sa dostal k prácam a vedeckým referátom biológa a zoológa, Fransa de Waala a našiel som v nich skvelé potvrdenie mojich filozoficko-psychologických téz o morálke a o jej vzniku.

Holanďan Frans de Waal je jedným z najlepších znalcov správania sa primátov.

Celý svoj život venoval, dnes 70 ročný vedec, ich pozorovaniu a výskumu. Jeho početné experimenty s opicami dokazujú jednoznačne, že napríklad šimpanzy, bonobony, ale aj iné druhy opičích primátov veľmi dobre poznajú morálku a morálne hodnoty.

Výsledky a fakty z de Waalových dlhoročných štúdií a pokusov sú jedinečné a doslova v mnohom aj revolučné. Priniesol úplne nové pohľady na duševný a či vnútorný život primátov.

Zlomil starú dogmu klasických biológov, podľa ktorej boli zvieratá chápané len ako „mašiny bez duše“ a všetky ich aktivity nemali byť ničím iným, ako naučenými činmi, teda len výsledkom skúšania a omylov, odmien a trestov. Podľa toho nemali nijaké samostatné úmysly a už vonkoncom nie nejaké emócie.

De Wall sa už pred mnohými rokmi na základe svojho obsiahleho analytického poznania zo života opíc len usmieval nad takými vedeckými nezmyslami. V tom čase to však bola neochvejná mienka renomovaných konzervatívnych biológov a tá vládla.

De Wall dokonca odvážne tvrdí – a má na to nezvratné dôkazy – že existujú paralely medzi jeho opicami a ich správaním a učením slávneho talianskeho filozofa Niccolu Machiavelliho,

Ten vošiel do histórie ako muž, ktorý filozoficky vypracoval oprávnenosť politickej moci a tým aj silného štátu za každú cenu, a to bez ohľadu na akékoľvek morálne škrupule. Podľa de Waala sa aj opice neraz vyznačujú machiavellistickým zmýšľaním.

Aj medzi jednotlivými druhmi opíc pozoroval de Waal veľké rozdiely v ich morálke a správaní. Šimpanzy sú pri vytváraní vzťahov racionálnejší a bezohľadnejší ako bonobony – vytvárajú si vzťahy najmä s tými, ktorých priateľstvo má pre nich strategické výhody, zatiaľčo bonbony sa k vzťahom stavajú emocionálne a tieto sa u nich vytvárajú na základe emaptie, solidarity, ohľaduplnosti a náklonnosti.

Uzáver de Waala je taký, že morálka je u našich najbližších príbuzných zapísaná už v génoch a že nebolo potrebné žiadne náboženstvo, aby ju vynašlo a tvrdilo, že existuje výlučne jeho zásluhou.

Relígia má a môže podľa neho slúžiť len k tomu, aby presadzovala a upevňovala princípy lásky a tolerancie vo veľkých neprehľadných spoločnostiach.

Ja záverom k tomu dodám, že to sa jej darilo a darí neporovnateľne menej, ako vyspelým opiciam, druhu bonobony, hoci tieto nepoznajú nijaké náboženstvo.