Na rozdiel od Zeme nemá Mesiac žiadne vnútorné magnetické pole. Nebolo to ale tak vždy. Vedci to zistili s veľkým prekvapením len nedávno

Až v roku 1839 sa nemeckému fyzikovi Carlovi Friedrichovi Gaußovi sa podarilo zostaviť komplexnú teóriu geomagnetizmu. Na základe potenciálneho poľa sa mu v roku 1839 podarilo dokázať, že hlavná časť zemského magnetického poľa skutočne pochádza z vnútra Zeme.

Ešte pred dvoma miliardami rokov aj cez Mesiac prenikalo výrazné magnetické pole. Vidno to z mesačných skál, ktoré vesmírna sonda Chang'e 5 priniesla na Zem.

Od odberu poslednej vzorky ubehol už nejaký čas. V roku 1976 sa sovietska sonda Lunar 24 naposledy vrátila so vzorkami hornín z Mesiaca. Ale, rovnako ako tie z predchádzajúcich misií Apollo, stále ponechávali veľa priestoru na interpretáciu.

Až teraz sa potvrdilo to, čo vedci už nejaký čas tušili: Ako ukázala čínska geochemička Shuhui Cai a jej tím, Mesiac mal kedysi vnútorné dynamo, ktoré vytváralo stabilné magnetické pole – a to až do doby pred dvoma miliardami rokov. Náš spoločník bol magnetický minimálne polovicu svojej existencie a o túto vlastnosť prišiel až s pribúdajúcim vekom.

Vzorky mesačného čadiča indikujú magnetické pole okolo troch mikrotesla, čo zodpovedá približne desatine hodnoty, ktorá sa dnes meria na zemskom povrchu.

Táto analýza však ešte neodpovedá na všetky otázky. Treba si napríklad ujasniť, či a do akej miery sa magnetické póly posunuli. Predpokladá sa, že v oblasti pólov sú veľké rezervoáre vody, ktoré sú dôležité pre pilotované misie na Mars.

V prípade letu na Červenú planétu by Mesiac fungoval ako medzipristátie a zásobovacia základňa – miestna voda by potom bola neoceniteľná. Američania momentálne pracujú na realizácii takejto misie. 

Na základe toho, čo povedal veľký prívrženec letu na Mars s posádkou, Donald Trump pred svojím druhým funkčným obdobím, by tento projekt mohol byť dokonca prioritou amerického vedeckého programu.

Pokiaľ ide o skúmanie lunárneho magnetického poľa, iné národy môžu ponúknuť konkrétnejšie veci. India plánuje zbierať materiál z Mesiaca a priviesť ho na Zem v roku 2028. 

A Čína to už urobila niekoľkokrát: Analýza teraz publikovaná v časopise „Science“ sa týka vzoriek z vesmírnej sondy Chang’e 5, ktorá sa vrátila na Zem v decembri 2020. V lete tohto roku úspešne dokončil svoju misiu aj nástupca Chang’e 6.

Najnovšie zozbieraný materiál je prvý, ktorý pochádza zo strany Mesiaca odvrátenej od Zeme a teraz by mohol podrobne objasniť, ako vyzeralo magnetické pole Mesiaca, ktorý má podobnú geometriu ako Zem