Na prahu smrti: Čo sa deje v mozgu zomierajúceho človeka?

Krátko pred smrťou je náš mozog obzvlášť aktívny. Ľudia, ktorí boli zdanlivo mŕtvi a sa znova vrátili do života, tak takmer zhodne hovoria o tom, že hoci ich telo bolo v úplne nehybnom stave, tak napriek tomu mali intenzívne vizuálne dojmy a zážitky.

Výskumníkom z USA sa teraz pravdepodobne podarilo pozorovať a zistiť, ako k týmto zážitkom na prahu smrti dochádza.

Čo presne sa deje v mozgu počas zástavy srdca a potom po nej, bolo sotva známe.

Vedcom z USA sa teraz podarilo odhaliť zvýšenú aktivitu v rôznych oblastiach mozgu – čo by mohlo vysvetliť intenzívne vizuálne dojmy počas zážitkov na prahu smrti.

Ide tu o prenikavo jasné svetlo alebo „film života“, ktorý sa „prehráva pred „očami“ mysle a či vedomia:

Príbehy o zážitkoch na prahu smrti sú navzájom veľmi podobné. Zdá sa, že ľudia zažívajú približne to isté bezprostredne pred smrťou a či počas zomiernia. Je to všetko v dôsledku ich religióznej viery (to ale možno vylúčiť, lebo tento fenomén existuje aj u ľudí bez viery v relígiu) – alebo sa to dá vysvetliť biologicky?

Môžu byť bio-fyzikálne procesy v mozgu príčinou zážitkov počas procesu umierania?

To skúmali americkí výskumníci.

Ja som o fyziologických fenoménoch počas zomierania písal podrobne už v roku 1993 v mojej knihe „Proroctvá“ a tajomstvá kozmu, ktorú som vydal na Slovensku.

Výskumný tím vedený Jimom Borjiginom, profesorom molekulárnej a integratívnej fyziológie, z University of Michigan Medicine School sa teraz tiež venoval tejto záležitosti.

Vedci z USA vo svojej štúdii, ktorá vyšla v časopise PNAS, skúmali, do akej miery je mozog aktívny počas procesu umierania. Ich výsledok:

V momente smrti je náš mozog obzvlášť aktívny v rôznych oblastiach – a takzvané gama vlny by mohli spustiť podobné zážitky u každého, kto sa nachádza na prahu smrti.

Aby sa Borjigin a jeho tím dostali k podstate svojej výskumnej otázky, tak skúmali mozgovú aktivitu štyroch umierajúcich ľudí v kóme pomocou elektroencefalografie (EEG). Podarilo sa im odhaliť zvýšenú medzihemisférickú konektivitu – tak sa nazýva spojenie medzi rôznymi oblasťami mozgu – u dvoch zo štyroch umierajúcich ľudí v skorej fáze blízkej smrti.

Ich štúdie naznačujú, že takéto medzihemisférické spojenie je dôležité pre vybavovanie spomienok, vedomé vnímanie a integráciu informácií.

Podarilo sa im odhaliť výrazné zvýšenie srdcovej frekvencie a gama vĺn v rôznych oblastiach mozgu. Gama vlny vznikajú napríklad pri silnej psychickej námahe, meditácii alebo zvýšenej pozornosti. Tímu sa ich podarilo zaznamenať aj v takzvaných „horúcich zónach“, ktoré sú aktívne okrem iného v snoch a halucináciách. Aktivita gama vĺn zostala zvýšená aj v neskoršej fáze už veľmi blízkej smrti.

Je teda možné a aj veľmi pravdepodobné, že intenzívne vizuálne zážitky pri zážitkoch na prahu smrti sú iniciované  silným interhemisférickým spojením v mozgu a zvýšenou aktivitou gama vĺn.

Podľa štúdie Charité v Berlíne sú takéto vlny gama spôsobené nedostatkom kyslíka v mozgu, ku ktorému dochádza pri zástave srdca.

Sotva  však bude možné objasniť – tvrdia americkí experti - či pacienti skutočne zažili zážitok na prahu smrti, lebo všetci zomreli na zástavu srdca napriek resuscitačným opatreniam. Napriek tomu sa výskumný tím domnieva, že silná aktivita gama vĺn v rôznych, vzájomne prepojených oblastiach mozgu môže vysvetliť určité zážitky blízke smrti.

V mojej vyššie zmienenej knihe som obšírne opísal a zdôvodnil to – s čím sa ani štúdia amerických vedcov nezaoberá - že smrť ľudského organizmu neznamená aj koniec individuálneho vedomia, ktoré počas jeho života bolo naň „naviazané“.