Mozog vyzerá celkom obyčajne a predsa robí fascinujúce neobyčajné veci

Kus obyčajného, celkom nenápadne vyzerajúceho mäsa, akým mozog je, ostáva pre nás stále veľkou záhadou. Má neobyčajnú schopnosť vedomie buď vytvárať, alebo ak ho nevytvára, tak je s ním v spojení a s ním úzko spolupracuje. V každom prípade je mozog fascinujúcim a zázračným výtvorom kozmu a je komplikovanejší a zložitejší ako slnečná sústava a azda aj ako celá naša galaxia.

Prečo ale má túto jedinečnú schopnosť len mäso zvané mozog a nie mäso nazývané srdce, pečeň a či žalúdok, ktoré vyzerajú na pohľad oveľa komplikovanejšie?

Ako je možné, že existuje mysliace, vidiace a počujúce mäso?

Veď mozgy sa v podstate zdajú byť podobné s inými kusmi mäsa, ktoré nič také neovladajú. Mozgy vytvárajú  vedomie – alebo v každom prípade aspoň umožňujú, aby sme mali k nemu prístup. Iné orgány nič také nedokážu.

Ak by sme boli na Zemi návštevníkmi zo vzdialeného kozmického regiónu a naše vedomie by pracovalo na inom princípe, ako je to u ľudí, tak by sme mali veľký problém porozumieť to, že v prípade ľudí spolupracuje s vedomím istý konglomerát mäsových buniek, pričom množstvo iných zoskupení mäsových buniek nemá naň žiadny dosah.

A ako takíto návštevníci by sme boli nesmierne prekvapení zistením, že mäso vo forme mozgu dokáže filozofovať, reflektovať, snívať a či mať vízie alebo nadobúdať poznanie o kozme.

Z pohľadu takýchto bytostí by to vyzeralo asi tak, ako by na nás účinkoval pohľad na lyžiarov, ktorí sa jeden za druhým spúšťajú dole strmým svahom, ale odrazu by sa jeden z nich začal bez zjavnej príčiny vznášať kolmo smerom nahor. Pritom by sme na ňom neobjavili vôbec nič, čím by sa líšil od ostatných lyžiarov a predsa by sa dokázal odpútať od zeme a vznášať sa hore, kým všetci ostatní nie.

Kde vzniká vedomie?

Podobne je to aj s mozgom – nie sme v stave na ňom objaviť niečo, čím by sa principiálne líšil od ostatných kusov mäsa. Napriek tomu má na rozdiel od nich jedinečnú a fascinujúcu vlastnosť: Má nejakým spôsobom do činenia s vedomím.

Ak budeme však precíznejší, tak je to s mozgom ešte problematickejšie a záhadnejšie, ako sme to uviedli. Podľa všetkého len niektoré jeho časti súvisia s vedomím. V mozgu odbieha veľa procesov, ktoré nie sú sprevádzané nijakými, s nimi súvisiacimi stavmi vedomia. Ak sa pozrieme napríklad na tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za funkciu srdca, žalúdka či pľúc, tak tieto nevyvolávajú nijaké aktivity vedomia.

Prečo je to tak?

Prečo sú isté aktivity mozgových neurónov v korelácii s istými stavmi vedomia, kým podobné neuróny v iných areáloch mozgu, pri istých procesoch, nemajú s vedomím nič spoločné?

Tu náš takzvaný zdravý sedliacky rozum začína mať obrovské problémy, ak hľadá vysvetlenie tohto nevysvetliteľného fenoménu. Nemá sa totiž o čo oprieť, nemá sa o čo zachytiť.

Nevie, kde by mal začať a nevie, s čím by mal začať, a tak vedomie akoby bolo uzavreté v neprístuipnej veži bez okien a dvier a my nemáme nijakú možnosť, ako k nemu preniknúť. Náš zázračný mozog v tomto prípade zlyháva.

V mojej knihe Kozmos, Duch a Vedomie, ktorú som vydal ešte v roku 2005 v Bratislave, som sa pokúsil dať na túto otázku odpoveď, ako aj na ďalšie otázky vzťahujúce sa na vedomie a mozog. Odvtedy som nadobudol nové poznatky o vedomí a budem ich publikovať v ďalšej knihe o kozme a vedomí.