Morfogenetické polia a vznik foriem objektov - 2. časť

Existujú hypotézy, ktoré postulujú, že základom tejto pamäte je takzvaná morfická rezonancia. Je výsledkom alebo dôsledkom podobnosti istých systémov a organizmov. Jej intenzita sa zvyšuje tým viac, čím viac sa organizmus toho istého druhu podobá svojím predchodcom, a tiež tým viac, čím viac podobných organizmov v minulosti existovalo. Podľa toho sa napríkad každý dospievajúci krokodíl nachádza v morfickej rezonancii so všetkými krokodílmi svojho druhu, ktoré na Zemi žili. Potom je to morfická rezonancia, ktorá stabilizuje a formuje jeho vlastné morfogenetické pole.  
Princíp morfických rezonancií je však celkom iný, ako ten, na ktorom spočíva napríklad elektromagnetická rezonancia, a to preto, lebo nie sú spojené s prenosom energie z nejakého systému na iný systém. Veľmi pravdepodobne ide o takzvané pôsobenie na diaľku, podobné gravitačnému pôsobeniu, alebo EPR-kvantovému efektu, keď dva kvanty, ktoré sú od seba vzdialené o dĺžku rovnajúcu sa priemeru celého nášho kozmu, "vedia" o sebe, a keď sa  z nejakého dôvodu zmení spinový moment jedného, tak v tom istom momente sa zmení aj spin druhého. To sa stane vždy tak, že súčet ich spinových momentov ostane stále tou istou konštantou.
Všetky organizmy toho istého druhu prispievajú k "jednotkovému" a či "jednotnému" morfogenetickému poľu druhu. Toto reprezentačné pole druhu je tým silnejšie, čím viac organizmov prispelo k jeho vytvoreniu. Morfogenetické polia sú svojím spôsobom "štruktúrami pravdepodobnosti", ktoré predstavujú stred alebo akýsi priemer daného druhu.
Možno to vyjadriť aj tak, že sú strednými alebo priemernými a či charakteristickými vlastnosťami toho ktorého druhu. Zvyšujú mieru pravdepodobnosti  zachovania všetkého typického, čím sa každý druh vyznačuje.
Morfogenetické polia bezpochyby nesú v sebe stvoriteľské aktivity. Sú samoorganizujúcimi celkami a vlastnia tak časový, ako aj priestorový aspekt. Vyznačujú sa rytmickými aktivitami. Všetko nasvedčuje tomu, že aj keď sú zatiaľ len pracovnou hypotézou, tak nebude možné bez nich uspokojivo a dostatočne vysvetliť ani evolúciu kozmu ani existenciu organizmov a teda ani existenciu človek.

Koniec