Kniha patrí k najveľkolepejším vynálezom človeka a definuje ho najvýstižnejšie ako homo sapiensa. Je živým a neustále prezentným svedectvom našich najkreatívnejších schopností a našej božskej mohúcnosti vytvárať nové svety, nové kozmy. Kniha je symbolom a zárukou politickej i vnútornej slobody človeka. Je posvätným miestom a či vznešeným chrámom, kde sa rodia vízie, bytosti, priestor, mýty, fantázie, imaginácie, hodnoty, pojmy, sny, osudy i bohovia a nové svety. Je miestom ticha, ale aj miestom ruchu, je miestom života i miestom smrti. Je javiskom radosti a je i javiskom tragédií.
Na počiatku bolo slovo a toto slovo sa stalo knihou. Kniha zaznamenáva mimulosť, citlivo vníma prítomnosť a predpovedá budúcnosť. Potešuje v smútku, povzbudzuje k radosti. Praootcom knihy je Homér, jej matkou staré Grécko.
Kniha Biblie je zrkadlom prastarých múdrostí hebrejského národa. Goetheho knihy zrkadlia múdrosť a ostrý analytický rozum nemeckého národa. Španielsko najlepšie spoznávame z písmen v knihách Cervantesa, Francúzsko z kníh Balzaca a Voltaira. Duch Anglicka nám sprostredkúva veľmi výrazne vo svojich dielach Shakespeare. Knihy Gogoľa a Dostojevského nám približujú expresívne Rusko.
Hlásky sú produkotom hrdla, perí a jazyka - kniha je skvelým odrazom komplexných aktivít mozgu a je aj najdokonalejším zrkadlom našej duše. Kniha dokumentuje históriu národov, ich kultúru, ich činy, ale aj ich zločiny.
Spisovateľ sa prostredníctvom svojich kníh neraz stáva hrdinom, velikánom a intelektuálnym učiteľom svojho národa. Niekedy však musí byť aj jeho živým svedomím a jeho neúprosným kritikom. Avšak len vtedy, ak to, čo hovorí, aj sám žije.
Kniha umožnila a dala ľuďom nesmierne veľa, viac ako čokoľvek iné a je preto najvznešenejším monumentom ľudskej existencie a kreativity človeka.
