Mesto na rieke Garonne sa stalo sa mojou veľkou láskou, podobne ako Buenos Aires, Lisabon, Paríž, Rím, Jeruzalem a veľa ďalších veľkolepých miest, kde sa cítim doma. Očarilo ma nesmierne po každej stránke. Pritom som navštívil množstvo veľkolepých miest v mnohých štátoch. Spoznal som ho pred troma rokmi, keď bola v ňom otvorená pobočka nášho Juhoamerického tlačového centra v Nemecku.
Leží takmer na brehu Atlantiku, len 40 kilometrov od neho a je hlavným mestom prastarej Aquitánie – teraz francúzskej provincie, ktorá bola voľakedy aj kráľovstvom, a to v 8. storočí. Je najvýznamnejším mestom juhozápadného Francúzska a rozprestiera sa na oboch brehoch veľrieky Garonne, ktorá je podstatne širšia ako Dunaj v Bratislave i ako Rýn v Duesseldorfe. Vôbec som nepočítal s tým objaviť tak hlboko na juhu Francúzska takú mohutnú širočiznú rieku.
Keď som ju po prvý krát uzrel, bol som uchvátný a prekvapený jej mohutnosťou a jej facinujúcou krásou. Žiadna iná veľrieka v Európe ma tak neočarovala ako Garonne. Vždy, keď zavítam do Bordeaux, tak idem čo najskôr ku Garonne. Tomu sa napokon ani nedá vyhnúť, ak prichádzam vlakom, lebo zo stanice idem električkou do centra a tá ide okolo nej.
Jej tok sa každý deň obráti pod vplyvom prílivu na Atlantiku. Je to skvelé divadlo pozorovať z veľkolepého starého mostu Pont de Pierre (ktorý má veľmi neobyčajnú históriu) ako prílivové vlny Atlantiku postupne premáhajú jej silny prúd, až ho napokon premôžu a vody rieky tečú na niekoľko hodín naspäť, odkiaľ prišli. Pozorovať z mosta boj prílivu s tokom rieky – čo trvá dobrú polhodinu – je pre mňa vždy fascinujúcim zážitkom. Bojujúce vody vytvárajú stále nové a nové obrovské zvírenia a krútňavy a rôzne divoké prúdnice tisicok rôznych tvarov.
Rieka je v Bordeaux širokánska až pol kilometra a keď sa jej prúd majestátne dostane asi kilometer za most, tak sa začne točiť do fascinujúcej pravotočivej zatáčky.
Garonne je unikátna aj v tom, že hneď za Bordeauxom sa do nej vlieva Dordogne, ktorá je rovnako obrovská. Preto Francúzi, aby neukrivdili ani jednej z nich, si povedali, že po ich sútoku už neexistuje ani jedna z nich, ale to, čo tečie ďalej, je akoby nová rieka a nazvali ju Gironde. Tá potrebuje ešte 70 kilometrov, aby sa vliala do Atlantiku. Jej ústie má plochu 685 štvorc. kilometrov a je najväčšie v Európe. Zároveň je jedinečnou prírodnou rezerváciou.
Na meste ma fascinuje mnoho vecí a jednou je jeho prastará história. Kto v SR niečo o mne vie, tak mu je známe,že som znalcom a milovníkom dejín. A Bordeaux patrí k tým európskym mestám, ktoré majú veľmi starú históriu. Je staršie ako Paríž, Kolín n.R., i ako Trier, ktorý bol istý čas hlavným mestom Západorímskej Riše.
Mesto na Garonne má približne 2 300 rokov a založili ho, podobne ako aj Paríž, Kelti a v prvých storočiach nášho letopočtu ho postupne ovládli a budovali Rimania a Frankovia.
Bordeaux počas svojej dlhej histórie menilo viackrát „svojho pána a svoju štátnu príslušnosť“ – čo je u významných miest dosť bežné. Niekoľko storočí patrilo aj Angličanom.
Čo však nie je bežné, to sú jeho skvelé a výnimočné vína. Patria nielen k najlepším francúzskym, ale k najlepším vínam na svete. Bordeaux má najväčšiu súvislú vinohradnícku oblasť vysokokvalitných vín. Je v nej okolo 3000 veľkých vinohradov, ktoré sa nazývajú Chateaux a produkujú svetoznáme vína. Najznámejšie sú suché červené vína.
Do Bordeaux chodievam často a hneď prvý krát, keď som ho uvidel, som sa do neho nesmrteľne zamiloval. Tentokrát mala mať moja cesta do Bordeaux príchuť istého dobrodružstva. Po troch dňoch strávených v Paríži som sa už veľmi tešil na cestu s TGV zo stanice Montparnasse. TGV o 14 ,28 prejde 600 km do Bordeaux bez jedinej zastávky za 3 hodiny. Bolo to tak už veľakrát pri mojich cestách tam. Ale tento pondelok, 6. marca, malo byť všetko inakšie.
Keď som už natešený sedel v Paríži v TGV, ktorý miestami na trati uháňa až 320 km/hod, tak sa odrazu z reproduktoru ozvalo, že budeme z Paríža odchádzať s väčším meškaním. To sa mi ešte nestalo. Počítal som s takou polhodinou. Prešlo 10 minút a prišiel konečne nový oznam z reproduktora v TGV. Znel veľmi nepríjemne:
Z dôvodu silného orkánu, ktorý sa len pred pár hodinami prehnal od Atlantiku juhozápadom Francúzska a narobil obrovské škody, pričom odstavil od prúdu viac ako 600 0000 domácnosti a zabil a zranil veľa ľudí, pričom sú škody aj na trati, bude mať náš vlak mimoriadne veľké meškanie, ktoré zatiaľ nevieme upresniť.
Viacerí cestujúci vzali batožinu a odišli z vlaku preč, v presvedčení, že toto vlakové spojenie bude zrušené. Ja som trpezlio čakal a dúfal, že niekedy sa pohneme. Vyplatilo so. Moja cesta tento pondelok do Bordeaux ale trvala 7 hodín.
Končím tieto riadky pre vás. Pozerám sa z okna mojej pracovne na moju veľkú lásku Garonne, ktorú nádherne ožaruje teplé aquitánske slnko. O chvíľu sa rozlúčim s mojím spolupracovníkom Léonom a vydám sa do blízkej reštaurácie na úžasne nádhernom nábreží, kde mám pracovný obed s dvoma španielskymi žurnalistmi z Bilbaa. Nejednu moju báseň som napísal na brehoch Garonne, unesený jej nádherou do ríše poézie a kreatívnych snov.
Mám pred sebou ešte dva úžasné týždne v meste, kde starí Rimania zanechali veľmi hlboké stopy a ja nesmierne rád po nich putujem.
