Moja láska - Argentína; žiadna iná juhoamerická krajina nie je taká európska, ako Argentína, 3. časť

Cesta do nezávislosti bola zložitá

Vytvorenie jednotného argentínskeho štátu bola veľmi zložité a cesta k nemu bola plná mocenských bojov rôznych spoločenských zoskupení a záujmov. V podstate ale možno povedať, že na jednej strane stáli liberálni Unitári, ktorí chceli mať jednotnú Argentínu s hlavným mestom Buenos Aires, kde by bola koncentrovaná celá moc štátu. Na strane druhej boli konzervatívni federalisti, ktorí budúcu Argentínu videli ako federáciu silných samostatných provincií, s maximálnymi kompetenciami.

Napätie medzi nimi vyvrcholilo občianskou vojnou, v ktorej sa  guvernér Juan Manuel de Rosas stal brutálnym diktátorom. Držal sa pri moci viac ako 20 rokov. V tomto čase viedol o.i. aj bezohľadnú vojnu proti domorodému indiánskemu obyvateľstvu a v jej priebehu mnohonásobne rozšíril teritórium Argentíny a síce tým, že zaberal územia Indiánov. Privilegovaná vrstva najbohatších argentínskych veľkofarmárov zbohatla ešte viac, lebo sa jej dostali dodatočne ďalšie obrovské plochy úrodnej zeme do vlastníctva, a to takmer zadarmo.

Až v roku 1852 odstavil od moci de Rosu iný guvernér, menom Justo Jose de Urquiza. Urquiza zvolal o rok neskôr zhromaždenie všetkých provinčných guvernérov. Pri tejto príležitosti bola odhlasovná prvá ústava, ktorá je vo svojich podstatných častiach platná až dodnes. Medzi guvernérmi však vládnu rôzne rivality a nezhody a trvalo to ešte deväť rokov, kým príde aj v praxi k zjednoteniu Argentíny a vytvoreniu homogénneho jednotného štátu. Prvým prezidentom Argentíny sa stal v roku 1862 Bartolomé Mitre.

Prišlo obdobie, ktoré argentínski historici nazvali Zlatý vek Argentíny

Argentína nadobudla vnútropolitickú stabilitu a začala sa pre ňu dlhá epocha ekonomického rastu. Čoraz viac európskych emigrantov prúdi do  krajiny. Veľká väčšina z nich sa usadzuje vo veľkých mestách. Na rozdiel k USA si však nesmú nadobudnúť žiadnu pôdu. Toto právo ostáva vyhradené len niekoľkým starousadlíckym superbohatým a politicky vplyvným rodinám a tie ďalej rozširujú svoje nedozierne rozsiahle haciendy a farmy a kopia obrovské bohatstvá. Koncom 19. storočia porazil generál Julio Argentino Roca posledné slobodné indiánske kmene na juhu Argentíny. Zabral ich územia a rožšíril územie Argentíny až do Patagónie.

V nasledujúcich rokoch Argentína zarábala veľmi dobre na exportoch svojich poľnohospodárskych produktov. Počas prvej svetovej vojny a aj po nej robila Argentína dobré obchody s Európou, ktorá bola ekonomicky na dne. V tom období patrila Argentína medzi desať najbohatších štátov na svete. Príchod svetovej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia však znamenal pre krajinu zlom a krajina upadla do ťažkej ekonomickej depresie.  Počas krízy prišlo v Argentíne po prvý krát k vojenskému puču. Po ňom nasledovali viaceré málo úspešné vojenské diktatúry, s ktorými obyvateľstvo nebolo spokojné.

Tento stav trval dovtedy, pokiaľ na argentínsku politickú scénu nevstúpila osobnosť Juana Dominga Peróna.

Jeho kariéra prebiehala spočiatku v armáde, kde to dotiahol na generála a neskôr sa stal ministrom v poslednej vojenskej diktatúre. V roku 1946 vyhral prezidentské voľby. K tomu mu dopomohla jeho charizmatická žena, legendárna Evita, jeho druhá manželka a tiež to, že si v predvolebnej kampani získal hlasy väčšiny robotníctva. Pri moci ostal po opätovnom zvolení za prezidenta deväť rokov. Veľa sociálnych programov jeho vlády vyčerpalo štátnu kasu a ekonomika upadala. To Perona napokon stálo prezidentstvo, prišlo k nepokojom a vládu opäť prevzala armáda. Začala sa perióda neistoty a teroru. Arcikonzervatívne vojenské vlády a ľavicové ozbrojené skupiny zvádzali krvavé boje. Perón žil medzičasom už v exile. V roku 1952 zomrela v Buenos Aires jeho žena Evita.

Perón sa vrátil zo španielskeho exilu až v roku 1973, keď sa v Argentine množili hlasy, ktoré ho znova volali do argentínskeho politického života. Bol opäť zvolený za prezidenta. Ale už o rok neskôr zomrel. Jeho funkciu prevzala jeho tretia manželka, ktorá veľmi rýchlo priviedla Argentínu do hospodárskej regresie, až napokon prišlo v roku 1976 k vojenskému puču a zvrhnutiu jej vlády.

pokračovanie nasleduje