Moja láska - Argentína; žiadna iná juhoamerická krajina nie je taká európska, ako Argentína, 2. časť

Ako som už v predošlom spomenul - pretože v Rio de la Plata a ani v jeho okolí nenašli Španieli žiadne výdatne ložiská striebra, tak ich záujem na ďalšom osídlovaní tamojšieho územia opadol a stiahli sa odtiaľ na istý čas.

V nasledujúcich rokoch ovládali juhoamerický kontinent len z diaľky, a to z Peru a Bolívie, kde mali administratívne centrá. Atlantické pobrežie a jeho priľahlé vnútrozemie hralo v ich plánoch a kalkuláciách len podradnú rolu. Až  v roku 1580 založil Juan de Garay Buenos Aires po druhý krát, lebo chcel vybudovať obchodné centrum pri Atlantiku. Ale nové mesto spočiatku nedokázalo využiť svoje geografické výhody, lebo španielsky kráľ zakázal slobodný obchod. Nechcel vynakladať veľké investície na ochranu obchodných lodí, ktoré by používali atlantickú cestu, pred pirátmi.

Netrvalo však dlho a práve tento zákaz pomohol mestu k rozmachu a bohatstvu. Buenos Aires sa stalo začiatkom sedemnásteho storočia dôležitým centrom pašeráctva. Nakoľko Španielsko nebolo schopné účinne ochromiť čierny obchod, tak iniciovalo úplnú zmenu v štruktúrach svojej koloniálnej administratívy.  V roku 1776 sa Buenos Aires stalo hlavným mestom nového vicekráľovstva Rio de la Plata, ktoré sa rozprestieralo od dnešnej Bolívie až do Paraguaya a Uruguaya.

V meste nastalo obdobie nevídaného hospodárskeho rastu a ten sa rýchlo rozšíril aj do celej krajiny. Obrovské rozsiahle územia sa dostali do vlastníctva bohatých rodín z Buenos Aires a tie ich využijú k intentzívnemu obrábaniu a zošľachtovaniu pôdy - agrárnictvo a chov dobytka čoskoro predstihne Európu a bohatstvo krajiny mimoriadne narastá.

Víťazstvo nad Angličanmi a odtrhnutie sa od Španielska - nezávislosť Argentíny

Rastom ekonomiky a bohatstva narastalo aj sebavedomie obyvateľov španielskeho vicekráľovstva a ovládanie ich územia ďaleko vzdialeným materským kráľovstvom v Madride sa im čoraz viac nepáčilo a ich odpor voči takej závislosti sa zvyšoval. Koncom osemnásteho storočia nadobudli pocit, že sa Španielsku nielen vyrovnali, ale že sú od neho aj mocnejší a bohatší.

Začiatkom devätnásteho storočia prišla pre nich príležitosť, aby sa oslobodili z područia Španielska a vydali sa na vlastnú cestu. V tom čase bojoval španielsky kráľ Carlos IV. po boku Napoleona proti Angličanom a pritom stratil takmer celú svoju námornú flotilu.

Keď sa v roku 1806 pred Bunos Aires objavila anglická armáda a chcela ho obsadiť, tak nebol Carlos IV. schopný mestu pomôcť. V dvoch rozhodujúcích bitkách sa ale Argentínčanom podarilo Angličanov odraziť. Tento významný vojenský úspech ich posilnil vo vedomí, že sa môžu úspešne postaviť aj proti Španielsku.

V roku 1810 zosadili španielskeho vicekráľa a pozbavili moci všetkých španielskych kráľovských úradníkov. 25. mája v tom istom roku bola v Buenos Aires vyhlásená nezávislosť, ktorá však mala len lokálnu účinnosť. Udalosť ale podnietila obyvateľstvo do oslobodzovacieho boja v celej krajine proti Španielom, ktorý bol v roku 1816 víťazne ukončený a celá krajina dosiahla úplnú nezávislosť. Argentínska nezávislosť bola vyhlásená v meste San Miguel de Tucumán 9. júla 1816.

Ako sa už predtým Paraguay odtrhol v roku 1811 od vtedajších Spojených provincií Rio de la Plata, tak sa od Argentíny, ktorá z nich vznikla, odtrhla v roku 1825, najprv Bolívia a potom v roku 1828 aj Uruguay.

pokračovanie nasleduje