Mohendžo-Daro – záhada “atómových bômb” spred 5000 rokov. Vedci nemajú vysvetlenie

Už samotná existencia tohto mesta vyskorozvinutej kultúry a techniky spred 4600 až 4800 rokov, v údolí rieky Indus, ktoré malo v tom čase okolo 35 000 obyvateľov, je nevysvetliteľná. Oficiálne to veda nepriznáva a len klasifikuje a kategorizuje to, čo tam bolo objavené. Ale nič nevysvetľuje. Mesto skončilo svoju existenciu pred 3800 rokmi – veda ale nevie zdôvodniť prečo. Hoci existovalo viac ako 800 rokov, archeológovia nebjavili ani jedinú stopu, že by v ňom boli existovali nejaké štruktúry akýchkoľvek vládnúcich dynastíi a tiež nie vládnúcich kňazských hierarchií. Neboli objavené žiadne kráľovské paláce a ani sakrálne stavby. Aj to je veľká záhada, lebo niečo take nepoznáme ani  zo starého Egypta, Sumeru, Mezopotámie, starej Číny a ani zo žiadnej starej kultúry v oblasti Stredozemného mora. Navštívil som mnohé miesta tychto starých kultúr a moje poznanie, ktoré som tam získal, som spracoval vo viacerých článkoch a knihách.  Napríklad v mojej knihe  Tajomstvo prastarého čínskeho "Čierneho mesta" - Char Choto. Jeho záhadu a jeho spojenie s „nebom“ veda dosiaľ nevysvetlila.

Mohendžo-Daro som navštívil pred mnohými rokmi, spolu s mojím priateľom, známym archeológom. Už len jeho ruiny pôsobili na mňa majestátne a neskutočne a ako potom muselo vyzerať vo svojej pôvodnej kráse a dokonalosti. Leží na návrší a už z diaľky sa vyníma – všade okolo neho je rovina – ako niečo nadzemské, niečo, čo tam vôbec nepatrí. Keď sme sa k nemu celkom príbližili, tak som sa v duchu zadivene pýtal, akí to len boli zázrační majstri, ktorí ho vybudovali. Potom som tú otázku vyslovil aj nahlas a môj priateľ archeológ len nemo pokrčil plecia. O chvíľu neskôr ticho povedal: “Mohli to byť len bohovia z iných svetov. Ale to hovorím len tebe.”  

Niekoľko rokov po tom, ako archeológovia objavili toto mesto, tak na jeho okraji sa našlo 44 ľudských kostier, ktoré ležali tvárou k zemi, akoby si ju chceli pred niečím strašným chrániť. Vedcov ale ešte viac prekvapilo, keď tam na viacerých miestach namerali extrémne vysoké hodnoty rádioaktivity. Aj kostry vykazovali vysokú rádioaktivitu. Až päťdesiatkrát vyššiu, ako ju majú za normálnych okolností iné objekty.  Poukazuje to na to, že pred dávnym časom tam muselo prísť k nukleárnej katastrofe.

V roku 1979 vyšla kniha lorda Davida Davenporta Atomic Destruction in 2000 in B.C., kde píše o svojom objave v Mohendžo-Daro. Objavil tam plochu 1600 štvorcových metrov roztavenej kameniny, ktorá musela v dávnych dobách byť  nejaký čas v tekutom stave, aby potom stuhla na sklo. Objavené boli aj roztavené staré vázy a krčahy a roztavené múry zvyškov kamenných budov. Vyslovil presvedčenie, že to všetko muselo byť dôsledkom atómovej explózie, ktorá usmrtila aj všetkých obyvateľov a ukončila osemstoročnú existenciu mesta.

K tomu citujem text z prastarej indickej knihy Bhagavad Gita (v mojom ponímaní je to niečo ako Biblia hinduizmu a jej hlavným bohom je Indra), kde sú na mnohých miestach opisované udalosti spred mnohých tisícročí, ktoré sú tak záhadné, že klasickým spôsobom ich nie je možné vysvetliť:

„Pred vekmi krúžili okolo Zeme tri veľké mestá, ktoré boli z ligotavého kovu. Vládli v nich bohovia. Jedného dňa začali bohovia vrhať po sebe zbrane a zničili si navzájom tieto mestá, pričom sa na Zem zniesol strašný ničivý ohnivý dážď. Tento premenil mesto na Zemi na popol a kone a ľudia sa premenili na paru a dym. Potom nastalo na Zemi veľké ticho a na telách ľudí, ktorí to prežili, sa začali tvoriť hrče a strácali vlasy a nechty.“