Moc a morálka -najväčšia nemorálnosť je zneužitie moci - 2. časť

Pocit vlastnenia velkej moci muza neraz aj patologizuje a deformuje a robi z neho sialenca, despotu a krutovladcu, ako to ukazuje história ludstva, presnejsie povedane, ako to vieme z historie patriarchatu. Moc muzov zvadza k tomu, aby ju zneuzivali na vedenie vojen, konanie nasilenstiev, tyranie, ponizovanie a podmanovanie si inych. Muz je presvedceny, ze moc ho robi nielen potentnejsim, ale v ociach zien aj erotickejsim a pritazlivejsim. Kus pravdy v tom istotne bude, ved aj v risi zvierat je pre samicu  najatraktivnejsi partner k pareniu ten samec, ktory je najmocnejsi. Akoby v prirode pre muza-samca platilo jednoduche pravidlo: cim viac moci vlastni, tym viac sexu sa mu dostane. 

Sila a ci moc samca je teda priamo umerna poctu jeho kopulacnych aktov. Jeho silu v zmysle posobenia na samice zvyraznuje este aj aspekt krasy. Je vseobecne zname, ze v animalnej risi su samci krajsi aj vacsi nez samice, a to podstatnou mierou. Ak sa sila snubi aj s krasou, vznika u samice instinktivne presvedcenie, ze prave s takym partnerom splodi mocne a zdrave potomstvo, ktore bude mat tie najlepsie sance v boji o prezitie.   

Ze by s tym vsetkym suvisel aj fenomen sexualneho znasilnovania zien, ba dokonca i deti? Asi v tom zmysle, ze muzi, ktori nemaju moznost, alebo si nevedia ziskat prirodzenou cestou nejaku zenu (alebo, ktori pred nou z nejakeho dovodu pocituju obavy), sa ju snazia dostat do svojej moci aktom nasilia a pri akte znasilnovania bezmocnej obete sa citia na vrchole moci, aj ked z neho zas velmi rychlo padnu celkom dole. Tato ich imaginarna a v principe nesmierne infantilna fantazia o moci, ktoru inaksie nikdy nevlastnia, im je dokonca hodna aj toho, ze si za cenu jej kratkodobej realizacie budu musiet odpykat viacrocny trest vo vazeni. 

Vacsinou su muzi, ktori znasilnuju zeny a deti slabosi, pripadne nejakym sposobom stroskotali v zivote, alebo su neuspesnymi clenmi spolocnosti. Mozno povedat, ze v takejto situacii sa sami zazivaju ako bezmocne a zaznavane individua. Cin znasilnenia im v takom pripade aspon na niekolko momentov dava pocit opojenia z moci. Z toho pohladu im teda vobec nejde o sexualny zazitok kvoli rozkosi zo sexuality, ale o sexualny zazitok len ako vyzitie a zazitie moci nad niekym. Nasilny sex im umoznuje vyzitie pocitu moct niekoho totalne ovladnut a mat ho uplne vo svojej moci. Mnohi z nich, ked konecne zaziju orgazmus moci, nepotrebuju zazit orgazmus sexualny. Kratucke opojenie z takejto moci je pre nich dojmom akoby sa na niekolko okamihov stali vladcami.

Psychopatologiu moci mozno velmi dobre pozorovat aj na pocetnych znamych politikoch a mocnych tohto sveta. Tak to bolo v pripade Hitlera, Bismarcka, Stalina, Napoleona a dalsich, ktori velmi negativne ovplyvnili osudy milionov ludi. Moc teda nielen korumpuje, ale patologizuje. Moc totiz cloveka, ktory sa z nej tesi na jej vyslni, zaroven aj izoluje a robi ho osamelym, a preto aj nestastnym. Takyto clovek sa takmer nevyhnutne musi stat destruktivny. Destruktivita ho potom casto vedie k nekalkulovatelnym rozhodnutiam, ktore vo vacsine pripadov skodia dokonca jemu samemu.

Aura vysokeho potencialu moci, ktoru clovek vlastni, akoby ho coraz vacsmi vzdalovala nielen od priemernych ludi, ale aj od jeho bezprostrednych spolupracovnikov, ba dokonca i od dovernych priatelov. Ak nejakych vobec ma, lebo cim dlhsie je pri moci, tym menej mu doveruju aj jeho blizki. Moc je podozriva a vzbudzuje nedoveru, lebo uz len svojou existenciou vyvolava prehnany respekt a strach. V moci akoby tkvel vyrazny ambivalentny vztah. Na jednej strane vyvolava strach v tych, na ktorych posobi, no na druhej strane vyvolava strach aj v jej reprezentantovi a sice strach, ze o nu moze prist ci uz nasilnym sposobom, alebo ze mu bude odnata nejakymi zakernymi metodami. 

V historii mame dost dokazov toho, ako moc spravila z panovnikov, kralov ci vodcov tragicke postavy, ktore v zachvatoch svojho sialenstva a strachu davali mucit a vrazdit uplne nevinnych a ci ich zalarovali alebo posielali do vyhnanstva. Moc je nemoralna, moc je zakerna, moc je nevyspytatelna, moc je bezohladna. Komu raz zachuti, ten sa jej zrieka len velmi tazko. Tento zvieraci instinkt je jedno z najtazsich a najsilnejsich dedicstiev, ktore cloveka uzko spaja s risou jeho pribuznych, so zvieracou risou. Rozdiel je len v tom, ze moc zvierat nie je nikdy nemoralna, lebo zvierata maju ovela vyssiu moralku nez vacsina ludi. 

Preto ti, ktori maju moc a vysoke postavenie by si mali vzdy odznova uvedomovat ci to nezneuzivaju, ci ju nasadzuju spravodlivo a demokraticky a predovsetkym to, ci s mocou narabaju ohladuplne a ludsky a ci ju naozaj pouzivaju v prospech spolocnosti! 

Koniec