Miláno - je mesto módy, ale aj mesto Leonarda da Vinciho

Život v Miláne je veľmi drahý, ale fascinujúci. Je druhým najväčším mestom Talianska a má za sebou bohatú históriu - ale to platí pre všetky mestá, ktoré hrali významnú úlohu už v Rímskej ríši. Aj toto mesto založili Kelti, ako mnoho iných európskych miest, napr. Paríž či Trier. Za čias rímskych cisárov sa vyvíjalo veľmi rýchlo a dosiahlo veľký význam. V stredoveku ho ovplyvnili francúzski, rakúski a nemeckí cisári a po zjednotení Talianska Garibaldim, v 19. storočí, sa stalo nadôležitejším centrom talianskeho priemyslu.

Dnes je hlavnou metropolou kultúry, médií a módy celého Talianska. Je mestom univerzít a sídlom talianskej burzy.

Intenzívna a rýchla industrializácia Milána spôsobila, že sa už veľmi skoro stalo baštou robotníckeho hnutia. V roku 1914 sa po prvý krát stal primátorom mesta socialista. V roku 1922 sa v Miláne začal pochod Benita Mussoliniho na Rím, čím sa začala v Taliansku fašistická diktatúra. Počas vlády talianskeho fašizmu bolo však v Miláne aj veľmi silné protifašistické hnutie. V druhej svetovej vojne bolo mesto na mnohých miestach veľmi poškodené. Miláno je v Taliansku známe aj tým, že sa v ňom odohrávajú a začínajú deje a udalosti, ktoré neskôr ovplyvnia celú krajinu.

Známy politik a historik Gaetano Salvemini to vyjadril nasledovne: " Quello che oggi pensa Milano, domani lo penserá l´Italia."    "To, čo dnes myslí Miláno, bude zajtra myslieť Taliansko."

Miláno patrí popri Paríži, Londýne a New Yorku k najdôležitejším módnym metropolám vo svete. Dvakrát do roka sa v meste koná Milánsky módny týždeň.

S Milánom sa spája aj osobnosť Leonarda da Vinciho. V rokoch1450 až 1535 vládol v Miláne a Lombardsku silný rod Sforzovcov. Od roku 1476 vládol v Miláne Ludovico Sforza, ktorý hľadal nadaného umelca, lebo chcel dať vytvoriť monumentálnu jazdeckú sochu na počesť zakladateľa dynastie rodu, Francesca Sforzu. Mediciovci z Florencie odporučili milánskemu vládcovi mladého Leonarda, ktorý sa krátko na to predstavil na milánskom dvore. Keď sa Sforza od Leonarda dozvedel, že je nielen maliar a sochár, ale aj odborník pre vojenskú techniku, architekt a stavebný inžinier, bol nadšený mladým mužom, s takými neobyčajnými schopnosťami a hneď ho prijal. Bolo to v roku 1482 a da Vinci pracoval pre Sforzovcov s malými prerušeniami 20 rokov.

Hoci da Vinci vytvoril nezabudnuteľné a svetoznáme umelecké diela, označoval sám seba predovšetkým za vynálezcu, konštruktéra, staviteľa mostov a ciest a objaviteľa rôznych zbraní.

Leonardov obraz Posledná večera fascinuje ľudstvo už viac ako 500 rokov. Keď francúzsky kráľ Ludvik XII. v roku 1499 prišiel do Milána a ho uvidel, tak ho obraz nesmierne dojal. Aj Goethe, keď uvidel Leonardove obrazy, bol fascinovaný ich vyžarujúcou emocionalitou. Leonardo sa stal prvým maliarom, ktorý dokázal na plátne zachytiť moment a hlbokú psychológiu zobrazeného momentu.  Zachytený moment na Poslednej večeri je oznámenie Ježiša apoštolom: "Jeden v vás ma zradí. Kto? Si to ty? Alebo ty?" Obraz odráža pobúrenie a rozruch, ktorý zavládol medzi učeníkmi.

Dnes patrí obraz Posledná večera a grandiózny milánsky dóm k najhodnotnejším pamätihodnostiam tohto úžasného mesta. Za zmienku stojí ešte aj to, že Milánčania predstavujú odlišný typ Talianov ako povedzme Rimania, Neapolčania a celý juh Talianska, kde ich nazývajú Germánmi alebo Nemcami Talianska. Majú podobné vlastnosti ako Nemci - organizačný talent, zmysel pre poriadok a sú usilovní a pracovití. Dá sa to vidieť aj z toho pohľadu, že majú aj germánske gény, lebo na území dnešnej Lombardie existovalo od roku 568 do roku 774 kráľovstvo germánskych Langobardov, so sídlom v meste Pavia. Z ich mena sa neskôr odvodil aj názov talianskej Lombardie.