Mesto, kde pred 10 000 rokmi žili prví skutoční a šťastní "komunisti": Catalhüyük v Anatólii

Najfascinujúcejšie archeologické vykopávky súčasnosti sa nachádzajú blízko tureckého mesta Konya v Anatólii. Je to priam neuveriteľné a pre archeológiu prekvapujúce, čo sa tam našlo.

Bolo tam objavené najstaršie mesto na svete.

Je staršie ako biblické Jericho a staršie ako Lepenski Vir v Srbsku. Vtedy – keď mesto prekvitalo – podľa názoru klasickej archeológie (ale v mnohom veľmi skostnatelej) a podľa historikov bola v tom čase v Európe, z nášho pohľadu, len temná doba kamenná a vtedajší ľudia mali žiť primitívnym spôsobom a obývať len jaskyne, v najlepšom prípade chatrče z lístia a konárov.

Odrazu sa ale v Anatólii objaví prastaré obrovské mesto, so všetkým tým, čo k mestskému životu patrí. Mesto, kde žilo 10 000 – 15 000 ľudí v 2 000 domoch z hlinených tehál!
Aby bolo možné postaviť také obrovské a komplexné mesto a ho aj zásobovať, tak k tomu bolo potrebné mať aj odpovedajúcu techniku, produkčné dielne, skvelých remeselníkov a inižinierov architektov a  odborných plánovačov a samozrejme aj adekvátnu transportnú techniku.
Kde to všetko bolo a ako sa to vyvíjalo – veď sa to muselo postupne tisícročia najprv vyvíjať – na to nemajú archelógovia nijakú uspokojujúcu odpoveď. Je mnoho podobných fenoménov, na ktoré veda nevie žiadnu odpoveď, alebo sa len pokúša niečo nepravdivé skonštruovať. Podobne je to napríklad aj v prípade egyptských pyramíd v Gizeh, pyramíd v Amerike i Číne a i v prípade miest Sumeru.
V nijakom prípade veda nechce pripustiť tézu, že pred našou civilizáciu už na Zemi bola aj iná civilizácia. Buď terestrická alebo extraterestrická.
V meste Catalhüyük žili šťastní ľudia – a my, s našou chorou, patologicky deštruktívnou spoločnosťou (o ktorej môj, už mŕtvy priateľ, nezabudnuteľný Erich Fromm, napísal vynikajúcu knihu: ANATOMIE DER MENSCHLICHEN DESTRUKTIVITÄT) im môžeme len smutne závidieť.
Nepoznali nijakú hierarchiu, nemuseli sa klaňať ani podlizovať nijakým dôležitým a neznesiteľným nadriadeným, nemuseli bojovať  ani v mene boha ani v mene chorých ideológii.
Nežili v patriarchálnej spoločnosti. Nepoznali vojnu a nikdy vojnu neviedli. Nikoho neutláčali a nikoho nevykorisťovali. Nepoznali násilie a žili v spoločnosti, kde boli ženy a muži rovnoprávni. Svoju obživu získavali predovšetkým ako poľnohospodári a chovatelia dobytka.

Mimopracovný čas (pracovali nie viac ako päť hodín denne v priemere) trávili rozhovormi, návštevami, tancami, kultúrnymi podujatiami, oslavami a láskou a priateľstvami. Prečo však títo mierumilovní a šťastní ľudia, približne po 1 500 rokov svojej existencie zmizli a prečo sa ich kultúra nerozšírila po celej Európe, to je pre tradičnú archeológiu údajne veľkou záhadou. 

Len dodám, že rozhodne museli v regióne tohto mesta existovať aj ďalšie podobné mestá. Nemohlo predsa existovať len ako jediné, úplne osamotené.

Tak to bolo aj v Sumeri, kde bolo viacero miest podobných neobyčajne rozvinutému mestu ako bolo mesto Ur.