Mesto - kde pred 10 000 rokmi žili prví skutoční a šťastní komunisti - Catalhüyük v Anatólii

Najfascinujúcejšie archeologické vykopávky súčasnosti sa nachádzajú blízo tureckého mesta Konya v Anatólii. Je to priam neuveriteľné a pre archeológiu prekvapujúce. Bolo tam objavené najstaršie mesto na svete. Staršie ako biblické Jericho a staršie ako Lepenski Vir. Vtedy podľa názoru klasickej archeológie (ale v mnohom veľmi skostnatelej a práchnivej) a podľa historikov bola v tom čase v Európe, z nášho pohľadu, len temná doba kamenná a vtedajší ľudia mali žiť primitívnym spôsobom a obývať len jaskyne, v najlepsšom prípade chatrče z lístia a konárov. Odrazu sa ale v Anatólii objaví obrovské mesto, so všetkým tým, čo k mestskému životu patri. Mesto, kde žilo 10 000 - 15 000 ľudí v 2 000 domoch z hlinených tehál.
Aby bolo možné postaviť také obrovské a komplexné mesto a ho aj zásobovať, tak k tomu bolo potrebné aj odpovedajúcu techniku, produkčné dielne, skvelých remeselníkov a inižinierov architektov a  odbornych plánovačov a samozrejme aj adekvátnu transportnú techniku.
Kde to všetko bolo a ako sa to vyvíjalo - veď vraj vtedy bola doba kamenná - na to nemajú archelógovia nijakú uspokojujúcu odpoveď. Je mnoho podobných fenoménov, na ktoré veda nevie žiadnu odpoveď, alebo sa len pokúša niečo nepravdivé skonštruovať. Podobne je to napríklad aj v pripade egyptských pyramíd v Gizeh.
V nijakom prípade veda nechce pripustiť tézu, že pred našou civilizáciu už na Zemi bola aj iná civilizácia.
Niekedy z mojich výpovedí v tomto smere niečo uvediem na webe z mojej knihy: ANNUNAKI TU BOLI DÁVNO PRED NAMI - A KTO BOL GILGAMEŠ NAOZAJ. Veď nie nadarmo ma slovenski redaktori a literárni kritici nazvali pred rokmi Slovenským Dänikenom, ked som v roku 1993 vydal v Bratislave knihu PROROCTVÁ A TAJOMSTVÁ KOZMU.
V meste Catalhüyük žili šťastní ľudia - a my, s našou chorou, patologicky deštruktívnou spoločnosťou (o ktorej môj skvelý, už mŕtvy priateľ, nezabudnuteľný Erich Fromm, napísal vynikajúcu knihu: ANATOMIE DER MENSCHLICHEN DESTRUKTIVITÄT) im môžeme len smutne závidieť.
Nepoznali nijakú hierarchiu, nemuseli sa klaňať ani podlizovať nijakým dôležitým a neznesiteľným nadriadeným, nemuseli bojovať  ani v mene boha ani v mene chorých ideológii.
Nepoznali vojnu a nikdy vojnu neviedli. Nikoho neutláčali a nikoho nevykorisťovali. Nepoznali násilie a žili v spoločnosti, kde boli ženy a muži rovnoprávni. Svoju obživu získavali ako poľnohospodári a chovatelia dobytka. Mimopracovný čas (pracovali nie viac ako päť hodín denne v priemere) trávili rozhovormi, návštevami, tancami, oslavami a láskou a priateľstvami. Prečo však títo mierumilovní a šťastní ľudia, približne po 1 500 rokov svojej existencie zmizli a prečo sa ich kultúra nerozšírila po celej Európe, to je pre archeológiu údajne veľkou záhadou.

Ja na to dávam odpoveď v mojej knihe: ŠŤASTNÝ CATALHÜYÜK A KATASTRÓFA JEHO ZNIČENIA.