Merkel sa tvári ako víťaz, v skutočnosti ale utrpela obrovskú porážku,

lebo viac ako milión jej voličov zradilo CDU a volilo radšej AfD. V podstate ale zradili len kancelárku, a to kvôli jej utečeneckej politike a tiež preto, ze nerobila nič pre skutočnu integráciu utečencov a ani nič pre ochranu obyvateľstva pred veľkou kriminalitou značnej časti azylantov.

Ako jej to teraz vyčíta aj veľká časť nemeckej tlače, dokonca aj jej „vlastné“ média. Už sa povráva aj vo vyšších kruhoch CDU, že kancelárka už myslí na odovzdanie predsedníctva strany vhodnému nástupcovi.

Tu v krátkosti poviem, kto to s veľkou pravdepodobnosťou nebude. Nebude to Ursula von der Leyen, lebo kvôli afére v Bundeswehri jej popularita veľmi klesla. Nebude to ani Wolfgang Schäuble, lebo niečo také sám odmieta a nebude to ani Julia Klöckner, šéfka CDU v Porýni-Falcku, niekdajšia obľúbenkyňa Merkel. Prehrala však voľby do krajinského parlamentu v r. 2016 a stratila preto dôveru Merkel.

S veľkou pravdepodobnosťou to bude zas žena, ktorá je ale mimonemeckému publiku prakticky celkom neznáma.

CDU-CSU je síce po parlamentných voľbách najsilnejšou stranou, ale dosiahla svoj najhorší výsledok od r. 1949. A to spôsobila len Merkel, pričom ešte v roku 2013 získala takmer absolútnu väčšinu mandátov.

Kancelárka zaspala na vavrínoch svojej slávy a celkom stratila zmysel (presnejšie povedané – vôbec ho ani nemala) pre to, čo obyčajných ľudí v Nemecku sužuje a trápi:

Je to vysoké nájomné, ktoré neustále stúpa a mnoho ľudí má obrovské problémy zaplatiť nájomné v Mníchove, Kolíne, Frankfurte a ďalších veľkomestách. Lebo za slušný 2-izbový byt v dobrej polohe je to pre toho, kto zarába do 3000 eur brutto fakticky nemožné – okrem toho je veľký nedostatok bytov. Pritom 40 percent Nemcov dostane netto mesačne len medzi 1000 až 2000 eur.

Ďalej sú to nízke platy, záplava utečencov, ktorí u veľkej časti domáceho obyvateľstva vyvolávajú strach, obavy z útokov islam-teroristov.

Merkel bude mať vládnutie v koalícii s FDP a Zelenými podstatne ťažšie ako to bolo s SPD, ktorá pôjde do opozície, a to napriek tomu, že Merkel chcela ďalej koalíciu s SPD, čo však Schulz odmietol.

Už len samotné koaličné rozhovory s FDP a Zelenými budú pre ňu veľmi problematické, lebo tieto strany budú tvrdo presadzovať vlastné záujmy, odlišné od toho, čo chce kancelárka.

Jednoznačným víťazom nedeľňajších volieb je AfD s 12,6 percent (zisk 7,5 percent) a stala sa treťou najsilnejšou stranou. Vo východnom Nemecku získala až 22,5 percent a druhé miesto. V spolkovej krajine Sasko dokonca voľby vyhrala s  27 percent, CDU-CSU tam mala stratu až 15,7 percent.

Najviac voličov so všetkých strán stratila CDU-CSU, až 8,5 percent v celom Nemecku.

Ale aj CSU v Bavorsku zažila porážku a dosiahla najhorší výsledok od roku 1949. Kreslo jej šéfa Seehofera sa veľmi rozkolísalo a mnohí v jeho strane žiadajú jeho „hlavu“ a dokonca aj rozchod s CDU. Ak by k tomu došlo, tak Merkel nemá s kým vládnuť.

Seehofer sa zachoval ako slaboch – mňa osobne veľmi sklamal.

Len jeho zásluhou stratilo CSU v Bavorsku až 10,5 percent voličov (naposledy ju volilo 49,3 percent) a tí prakticky všetci prešli k AfD, ktorá v Bavorsku dosiahla az 12, 4 percent.

Ako prvý žiadal odstúpenie Seehofera CSU poslanec bavorského parlamentu, Alexander König.

Seehoferovi vyčítajú najmä to, že neostal konzekventný vo svojom protimerkelovskom postoji a že sa ňou nechal „ohnúť“ a nedokázal u nej presadiť ohraničené prijímanie utečencov, ako to spočiatku žiadal a veľkohubo prehlasoval, že ak to Merkel neakceptuje, tak sa CSU osamostatní.

Jeden môj priateľ z Bavorska, člen CSU, mi povedal: „Zo Seehofera, bojovníka proti Merkel, sa napokon stal jej poslušný pätolízač.“

V každom prípade možno očakávať zmenu kurzu nemeckej politiky a z Bundestagu sa vytratí stereotypná nuda, ktorá tam vládla posledné roky – AfD sa už teraz pripravuje na ostré konfrontácie.