Merkel potvrdila na tlačovke, očakávanej s napätím, svoju utečeneckú „Willkommenskultur“. A môj komentár

Nejeden žurnalista i politik včera očakával, že sa Merkel konečne umúdri a na tlačovej konferencii, ktorú dlho odsúvala, vyhlási korektúru svojej totálne stroskotanej utečeneckej politiky, ktorá Európu priviedla do katastrofických pomerov, pričom je kancelárka nepriamo zodpovedná za smrť nevinných ľudí, za znásilňovanie a sexuálne obťažovanie žien a dievčat niektorými utečencami, ktoré neprestáva, ale narastá, atď…..

Očakávalo sa, že ak už neprizná svoje chyby a omyly, tak, že aspoň naznačí, že sa v tomto smere bude niečo meniť. Nič také od nej  však neprišlo.  Na viaceré otázky odpovedala vyhýbavo, alebo pretočila ich zmysel. To je síce pre ňu charakteristické, ale v tomto prípade bolo toho nápadne veľa a bolo z nej aj cítiť isté napätie a správala sa aj bez obyklého merkelovského „šarmu“.

Uvediem len to podstatné z priebehu tlačovky, čo ma najviac zaujalo a doplním to mojimi komentármi.

Merkel sa hneď po príchode do sály ujala slova a začala hovoriť ,že vražedné atentáty v Mníchove, Ansbachu a Würzburgu boli strašné a že teroristi chcú tak zasiať strach a nenávisť medzi islamom a kresťanstovm, ale aj eliminovať našu ochotu a povinnosť pomáhať utečencom. Povedala, že  „Willkommenskultur“ je preto aj naďalej povinnosťou nás všetkých. Zmienila sa aj o atentátoch vo Francúzsku. Dokonca pripustila, že v Ansbachu a Würzburgu išlo pravdepodobne o islamistický teror. Napokon obligátne dodala, že sa urobí všetko pre to, aby boli nájdení tí, ktorí boli spoluzodpovední za atentáty a boli potrestaní v zmysle zákona.

Komentár:

Merkel sa po Mníchove, Ansbachu a Würzburgu ku krvavým udalostiam vyjadrila len jediný raz a jej formulácie a objasnenia boli slabé a nevýrazné. Zneistení ľudia očakávali od kancelárky viac. Nezmienila sa o žiadnych konkrétnych riešeniach do budúcnosti. Ani slovo nepovedala o tom, ako chce utečencov integrovať, keď sa objavuje stále množstvo nových obrovských problémov a utečencov neustále pribúda. Nepovedala ani slovo o tom, že politika je úplne bezmocná a vôbec nedokáže prekaziť teroristické útoky islamistov takého typu , ako sa odohral v Ansbachu. Na rozdiel od francúzskeho prezidenta ani raz neprišla hneď po atentátoch na miesto činu. Obávala sa tam priamej konfrontacie s ľuďmi, ktorí ju obviňovali za to, čo sa stalo?

Merkel pripomenula, že takmer pred rokom v tej istej miestnosti, kde bola aj teraz, povedala: „Wir schaffen es – My to dokážeme“, čím mienila, že Nemecko dokáže bez problémov zvládnuť utečeneckú vlnu.

Komentár: 

Tým Merkel jasne a zaťato dala najavo, že na svojom „riešení“ zotrváva tvrdohlavo aj naďalej. Zároveň to znamená, že Merkel zotrváva aj v budúcnosti na tej forme azylu pre utečencov, ako dosiaľ. Z toho vyplýva, že aj v budúcnosti sa do EÚ poľahky dostanú aj islamistickí teroristi. Merkel neprekáža ani to, že ju už varoval  aj Europol, keď oznámil, že v EÚ je v súčasnosti už niekoľko sto teroristov. Kancelárka opäť kritizovala EÚ štáty, ktoré nechcú prijímať utečencov. Teraz k nim  pridala aj Cyprus a povedala, že hoci je k Sýrii najbližšie, odmieta utečencov. Počas tlačovky však nevyriekla jediné slovo sebakritiky.

Merkel pozoruhodne znervóznela a skŕčovitela, keď padla otázka na jej postoj k Donaldovi Trumpovi.

Trump predvčerom verejne prehlásil, že keď bude zvolený za prezidenta, tak že Putinovu anexiu Krymu uzná ako akt neporušenia medzinárodného práva. Kancelárka povedala len toľko, že sa k tomu nevyjadrí, lebo nechce nijako zasahovať do volebného boja v USA. Potom dala razantne najavo, že to je všetko, čo povie k tej téme.

Telefonoval som včera s dvoma nemeckými novinármi, ktorí boli na tlačovke. Jeden je priaznivcom kancelárky a druhý je jej veľkým odporcom.

Obaja unisono vyjadrili svoje sklamanie z výrokov Merkel a podčiarkli fakt, že nepovedala nič, čo by znepokojenú nemeckú verejnosť aspoň čiastočne mohlo upokojiť a že len opakovala staré výpovede a že z celého bolo jasné, že nemá žiadne riešenia situácie, ktorá sa najmä v Nemecku teraz čoraz viac dramatizuje po udalostiach v Turecku.