Mať v sebe nevyčerpateľnú kreativitu je úžasné. Patríte aj vy k tým šťastlivcom?

Hoci je kreatívne myslenie pre vedeckú, inžiniersku i umeleckú činnosť nesmierne dôležité, tak v škole nás ho nikdy neučili. Počas  štúdia na vysokej škole som síce navštevoval prednášky z matematiky, astronómie, fyziky, ale nikdy nie žiadne prednášky pre kreatívne  myslenie. Keď však teraz nad všetkým premýšľam a sa zamýšľam, tak badám, že vôbec nie je jednoduché vedieť vyučovať kreatívnemu mysleniu. Zvlašť nie v našej západnej kultúre, ktorá myslí len priamočiaro a šablónovite a stáva sa čoraz povrchnejšou. Jej bohom sa stal maximálny zisk.

Ja som našťastie mal v sebe zmysel pre kreativitu už od detstva a nikto ju vo mne nepotláčal, tak ako sa to stáva  u mnohých detí, keď ich sklony ku kreativite rozbíjajú dospelí,  ktorí na ne pôsobia a dokonca často sú to aj vlastní rodičia. Moje kreatívne myslenie podporovali veľmi moji rodičia.

Spomínam si, že som niekde už dávnejšie čítal, že Albert Einstein povedal, že najnepochopiteľnejšie na kozme  je to, že je pochopiteľný a zrozumiteľný, aj keď to pre tých,  ktorí sa ním nezaoberajú, tak vôbec nevyzerá. Trvalo mi istý  čas, kým som tomuto výroku porozumel.

Dlhé roky som ešte neskúmal žiadny kvazar a ani som sa s nijakým nezaoberal.  To znamená, že dovtedy som ešte ani žiadny nevidel. Podobne  som nikdy nevidel ani žiadny protón či elektrón. To mi však  nemohlo zábránit v tom, aby som celkom úspešne vypracoval model,  podľa ktorého je možné charakterizovať a klasifikovať kvazary, a tak získavať o nich nové poznatky. Ako je ale možné, že som to dokázal zrealizovat?

Vykonalo to moje abstraktné myslenie, moja schopnosť kreatívneho abstrahovania a kombinovania rôznych  výsledkov a z nich vypracovať určitú vhodnú systematickú metódu. Táto schopnosť môjho ducha mi umožnila ísť do hĺbok môjho vnútra, pozorovať ho a prebúdzať jeho kreatívne  schopnosti, ktoré mi umožnili nazrieť i pod povrch vecí a objaviť  v nich isté skryté fenomény.

Astronómia, ktorá je založená na pozorovaní,  je závislá takmer výlučne od teleskopu. Astrofyzika je tu v mnohých aspektoch celkom  odlišná, lebo často nie je ničím iným ako pozorovaním, porovnávaním  a skúmaním obsahov vlastného ducha.

Moje myslenie a uvažovanie o astronomických a astrofyzikálnych súvislostiach  sa odohráva prevažne po slovensky, ale žiadny kvazar alebo neutrónová hviezda nevedia nič o slovenčine, ale napriek tomu sa dokážeme navzájom veľmi dobre dorozumieť. Postavil som rôzne teórie a vyriešil  nejednu zložitú rovnicu, týkajúcu sa hviezd. Hviezdy nič  podobné nerobia. Chodil som do školy a učil som sa veľa z astronómie  i fyziky - príroda nič také nepotrebuje. Kozmos a príroda sú  jednoducho tu a všetko vedia aj bez učenia. 

Vždy som cítil v sebe pulzujúcu, priam explodujúcu kreativitu k pozorovaniu, skúmaniu, analyzovaniu, teoretizovaniu, stavaniu hypotéz, k filozofovaniu, k literárnemu i populárno-vedeckému písaniu i k tvorbe poézie. Kreativita mi dávala i dáva pocity trvalého šťastia a užitočnosti pre druhých  i pre seba. 

Elementárne zákony logiky, reči  a matematiky i astrofyziky - to všetko sú odvetvia vedeckého bádania a ide tu o vyslovene ľudské záležitosti, lebo sú to objavy človeka.  Ako je ale možné , že sa ich pomocou dozvieme pravdy a fakty o nejakých, od nás nesmierne vzdialených a neznámych objektoch  kozmu?

Mám na to nasledovnú odpoveď. V  nás samotných je niečo, čo je práve také záhadné , ako  sú záhadné tieto vzdialené objekty. Dovolím si dokonca tvrdiť, že je to ešte oveľa záhadnejšie ako tieto kozmické objekty - je to náš mozog. Pozostáva predovšetkým  z proteínov, protoplazmy a DNK. Jeho vnútrom pretekajú elektrické  prúdy minimálnej intenzity a prebiehajú v nom nespočetné chemické  reakcie v neuveriteľne krátkych časových intervaloch.

Tam, niekde nepredstaviteľne ďaleko,  v nekonečných hĺbkach kozmických priestorov, existuje čosi  o priemere nejakých štrnásť kilometrov, rotuje šialenou rýchlosťou,  je extrémne pevné a enormne horúce.

Nie je to potom jeden z najúžasnejších fenoménov kozmu, že tieto dva objekty, tak protichodné a tak veľmi od seba vzdialené, ako to len je možné, dokážu vstúpiť do vzájomného vzťahu a síce takým spôsobom, že štruktúra jedného z nich je v stave analyzovať štruktúru toho druhého objektu? Jedným je ľudský mozog a druhým je vzdialená neutrónová hviezda.

A na záver ešte toto:                     

Kreativita dáva človeku, ktorý je ňu preplnený, pocit slobody a nezávislosti aj tam, kde sú iní, ktorí ju nemajú, neraz len otrokmi svojich vlastných závislostí.