Mária Medici - francúzska kráľovna a jej nesmrteľné zásluhy o Paríž

Bola najmladším zo siedmych detí veľkokoniežaťa Toskány, Františka I. a Johanny z Rakúska, kráľovnej Uhorska a Čiech. Narodila sa v roku 1573 vo Florencii a zomrela v Kolíne n. Rýnom v roku 1642. Vydala sa až ako 27-ročná v roku 1600 za francúzskeho kráľa Henricha IV., ktorý bol od nej o 20 rokov starší.

O rok neskôr mu porodila už dlho vytúženého následníka trónu, ktorý vošiel do dejín ako Ludvik XIII. Neskôr nasledovalo ešte päť ďalších detí. Manželstvo Márie nebolo šťastné, lebo Henrich mal množstvo mileniek. Okrem toho žila do roku 1615 ešte aj jeho rozvedená dlhoročná manželka, Margarete Valois, s ktorou sa kráľ pravidelne stretával. Jej najväčšou protivníčkou bola ale jeho metresa Caterine Henriette de Balzac, ktorá ju verejne viackrát pokorila, pričom kráľ nikdy proti tomu nezasiahol. Manželskú harmóniu narúšalo pre Máriu aj to, že kráľ chcel, aby aj jeho nemanželské deti vyrastali spolu s jeho legitimnými potomkami.

Mária bola veľmi vzdelaná a aj sociálne založená žena, so súcitom pre úbohých a chorobami postihnutých ľudí. V roku 1602 založila v Paríži charitu, ktorej súčasťou bola nemocnica a ústav pre tých, ktorí sa ocitli v biede a núdzi. Bolo to po prvý raz, že verejná starostlivosť o chorých bola prístupná aj ľuďom chudobným, bez prostriedkov. Dovtedy patrila výlučne majetným a bohatým. 

Po zavraždení Henricha v roku 1610 sa stala regentkou Francúzska a bola ňou až do roku 1617, keď vládu prevzal proti jej vôli jej syn. Jej korunovácia za kráľovnu Francúzska sa uskutočnila  v máji 1610.

Krátko po prevzatí kráľovskej moci, začala Mária s veľkou prestavbou paláca Louvre a kúpila hotel du Luxembourg a dala ho prebudovať na krásny palác s ukážkovou veľkou záhradou. V roku 1622 poverila známeho maliara Rubensa, aby namaloval cyklus obrazov Mária Medici - Henrich IV. a svojho sochára Guillaume Berthelota požiadala, aby vytvoril sochy ôsmych známych ženských osobností. Sochy boli umiestnené v kopule nového paláca du Luxembourg a 23 obrazov kráľovských manželov z cyklusu dala Mária do západnej časti paláca.

Už počas života si Mária postavila "nesmrteľný pomník". To, že dnes existujú svetoznáme parížske Elizejské polia - Champs-Elysées, kadiaľ predchádzajú každoročne milióny turistov z celého sveta, to je jedine len jej zásluha. V roku 1614 prikázala vyrúbať cez parížsky les rovnú širokú, niekoľko kilometrov dlhú cestu, ktorá sa stala symbolom slávnej francúzskej histórie a najexkluzívnejšou a najnavštevovanejšou  ulicou Paríža.

Ludvik, aby sa oslobodil od poručníctva matky, tak ju poslal do vyhnanstva. Po rokoch sa s ním zmierila a smela sa vrátiť do Paríža. Ludvik ju dokonca vymenoval za členku svojho poradného štábu. Keď kardinál Richelieu - ktorý bol od roku 1624 prvým ministrom kráľa a určoval smer francúzskej politiky - začal revidovať jej politiku voči Španielsku, tak sa pokúsila zlomiť jeho moc a vplyv na Ludvika. Ludvik sa však rozhodol pre svojho ministra a dal matku do domáceho väzenia. V roku 1631 sa jej podarilo ujsť do Bruselu a po následných krátkych pobytoch v Anglicku a Holandsku nakoniec našla trvalý, ale skromný azyl u priateľov v Kolíne n. Rýnom, kde zomrela.

Vošla do dejín ako najvýznamnejšia francúzska kráľovna.