Malá vianočná úvaha na zamyslenie: Život v šťastí

V mojej publikácii Filozofia šťastného života som šťastie postuloval ako najvyšší cieľ ľudskej existencie a z pohľadu filozofie som ho označil ako cestu životom, ktorou kráča človek, ktorý pochopil a či zvnútornil, že šťastie nespočíva v neustálom spĺňaní si materiálnych želaní, stúpaní čoraz vyššie na rebríčku kariéry a na spoločenskom uznaní. To všetko môže priniesť len povrchné, chvíľkové a rýchlo pominuteľné „šťastie“. Opravdivé a trvalé šťastie možno nájsť len v úrovni bytostnej a prejavuje sa vnútornou spokojnosťou, vnútornou vyrovnanosťou a vnútornou slobodou.

Pojem toho čo je šťastie sa v priebehu rôznych epôch menil. Antický pojem šťastia bol celkom iný, ako si predstavuje zažívanie šťastia moderný človek. Možno však povedať s istotou, že ani teraz, ani vtedy neexistovala žiadna všeobecne platná definícia šťastia. Šťastie - podobne ako aj svet farieb - zažíva každý individuálne.

Už Aristoteles analyzoval aspekty šťastia. Ako ho možno dosiahnuť? Pochádza z majetku a bohatstva? Zo slávy a vysokého postavenia? Alebo z kreatívnej práce? Podľa neho ani jeden z týchto aspektov nepostačoval na to, aby ponúkal niekomu úplné  šťastie. Aristoteles vychádzal z toho, že každý človek môže zlepšiť svoje výhliadky na pocity šťastia, ak sa vyhýba extrémnym a excesívnym stavom vo svojom živote a ak ho vedie eticky a rozumne. Podobne ako Aristoteles učili aj grécki stoici a epikurejci, že kľúčom k bráne šťastia je vnútorná disciplína a kontrola zbytočných afektov. Aristoteles bol presvedčený, že všetci ľudia sa usilujú o dosiahnutie šťastia. Podľa neho, kto dosiahol šťastie naozaj, ten dosiahol aj absolútne dobro. Kto je trvale šťastný, ten nepociťuje najmenšiu potrebu robiť zlo.

Na dnešných ľudí - ktorí sú extrémne ovplyvnení vymoženosťami nášho pretechnizovaného sveta - pôsobí taký pojem šťastia príliš abstraktne a filozoficky. Dnešní ľudia spájajú pojem šťastia predovšetkým s úspechom, kariérou, peniazmi, bohatstvom. Ale v skutočnosti šťastní nie sú.

Filozof na rímskom tróne, cisár Marc Aurelius, hovoril o šťastí niečo celkom iné: Šťastný je ten, kto má pozitívne myšlienky. Tiež povedal: Nezabudnite nikdy - kto je šťastný, ten nepotrebuje veľa.

Na druhej strane stojí výpoveď jedného z najväčších kresťanských teológov, svätého Augustína: Šťastný je ten, kto má všetko čo si želá.

Veľký psychológ Erich Fromm o šťastí povedal: Kto v živote uprednostňuje hodnoty materiálneho charakteru pred hodnotami bytia, ten nenájde šťastie nikdy.

Je veľmi pozoruhodné, že môj priateľ, Erich Fromm, ktorého múdrosť a poznanie si nesmierne cením, sa svojou výpoveďou o šťastí veľmi približuje k tomu, čo povedal Marc Aurelius a zároveň je v úplnom protiklade voči tomu, čo o šťastí vyslovil Augustín.

Existujú psychologické štúdie, ktoré dokazujú, že bohatstvo a či veľké peniaze, ktoré nečakane získame alebo si  nadobudneme, vyvolávajú len krátkodobé pocity šťastia a nikdy nie šťastie trvalé. Tieto štúdie ukázali, že výhercovia miliónov v lotte či lotérii, po niekoľkých dňoch, prípadne týždňoch povznášajúcich pocitov šťastia spadnú opäť na normálnu emocionálnu úroveň, ktorá sa nevyznačuje pocitmi šťastia.

Priatelia, želám vám všetkým, aby ste v živote našli šťastie a síce trvalé šťastie a nie len krátkodobé momenty šťastia prechodného a rýchlo sa strácajúceho. Postretnite šťastie trvalé a či pokúste sa naučiť šťastiu takému, ktoré vo vás ostane a bude neustále pretrvávať vo vašej duši. A to je len také šťastie, ako o ňom hovorí Eric Fromm a Marc Aurelius.

Šťastný je ten, kto nechce viac , ako nevyhnutne potrebuje, kto vie dať tomu, kto má menej ako on a cíti pritom radosť. Šťastný je ten, kto myslí viac na iných ako na seba a ten, kto nepotrebuje uznanie ani pochvalu.

Šťastný je ten, kto nosí v srdci súcit pre bolesť iných a potechu v duši z dobrých skutkov.

A najšťastnejší je ten, kto okrem toho vie naozaj milovať a nepozná ani závisť ani nenávisť.  

A ešte niečo dodám, čo je pre šťastie veľmi dôležité.  

Kto sa vydá do rúk iracionálnych autorít a podľahne ich manipuláciám, ten nikdy neobjaví SÁM SEBA a preto nenájde opravdivé šťastie a napokon ukončí svoj život prv, než by ho bol vôbec niekedy začal. A preto nedovoľme, aby sme celý život prežili neslobodne a len v otroctve ducha, ktorého slobodu sme dobrovoľne odovzdali a či predali iným !