Mainstream zamlčiava aká je skutočná situácia v Ukrajine

Ukrajina sa stáva diktatúrou a jej prezident diktátorom. Pritom ide ale len o nastrčeného, formálneho diktátora. Hnacou silou, ktorá krajinu tlačí do diktatúry totiž nie je on, ale Nacionálna Bezpečnostná Rada, ktorá Zelenskému len položí na stôl to, čo má podpísať. Kto ale riadi v úzadí túto Radu, to možno ľahko uhádnuť.

Ešte vo februári zakázal Zelenskyj dekrétom na doporučenie Rady všetky kritické televízne vysielače. Okrem toho jeden nový zákon umožňuje prezidentovi zaviesť sankcie voči každému v krajine, kto sa mu znepáči.

Dokonca aj v extrémnych diktatúrach sa v podobných prípadoch konajú aspoň formálne procesy, aj keď ich výsledok je vopred stanovený. Ukrajinský prezident  si ani len takú námahu nedá.

Nemeckí politici i nemecké médiá neustále obviňujú prezidentov Lukašenka i Putina z nedemokratického zaobchádzania s opozíciou, ale k diktátorským metódam Zelenského nepovedia ani jediné slovo.

V marci prikázal Zelenskyj zablokovať okolo 500 webových stránok, ktoré obsahovali kritiku vlády a prezidenta. Autorom kritiky bola ukrajinská opozícia.

O dva dni neskôr prezident nariadil vystavenie zatýkacích rozkazov, na základe ktorých polícia vzala do väzby viacerých opozičných politikov. Okrem toho na „odporúčanie“ Bezpečnostnej Rady nariadil zavedenie sankcií proti Viktorovi Medvedčukovi, šéfovi opozície v Parlamente Ukrajiny.

Jeho strana „Opozičná platforma – Za život“, je pre Zelenského veľmi nebezpečná a jej preferencie narastajú a prezidentovi hrozí, že môže v priazni voličov predbehnúť jeho stranu.

Sankcie boli však pre Zelenského málo, a tak bol vydaný na šéfa opozície ešte aj zatýkací rozkaz a súd rozhodol o jeho domácej väzbe na neurčito dlhú dobu. A to napriek tomu, že štátny prokurátor nepredložil žiadne dôkazy viny Medvedčuka.

Taká je „demokracia“ po ukrajinsky za prezidenta Zelenského.