Maduro drží naďalej pevne moc v rukách. Guaidova pozícia sa oslabuje, dostal sa do slepej uličky

Sobota 23. februára mala by dňom rozhodnutia pre národ Venezuely. Tak to ohlásil istý si víťazstvom Juan Guaido. V sobotu bol ale jednoznačným víťazom Nicolas Maduro. Armáda svojho prezidenta nezvrhla – ako ju k tomu vyzýval Guaido. Naopak, jej generáli uisťovali prezidenta i národ, že plne stoja za legitimnou vládou. V sobotu stroskotal aj pokus Guaida dopraviť do krajiny tzv. americkú  pomoc, údajné zásielky pomoci. Armáda ju stopla na hraniciach s Kolumbiou – ktorá je americkým „vazalom“.

O niečo neskôr, už v nedeľu, opustil (ušiel) po svojom neúspechu samozvanec Guaido Venezulu smerom Kolumbia. Vo štvrtok prišiel do Brazílie, kde sa stretol s prezidentom a zároveň priznal neúspech:

„Nedosiahli sme  náš cieľ v sobotu, ale v každom boji sú predsa aj neúspechy. Nevzdávame sa a bojujeme ďalej.“

V každom prípade si už popálil prsty a prevrat v Caracase sa nekonal. Jeho morálka – ako sa zdá – ešte neupadla, ale moc má jednoznačne Maduro a armádu tiež.

A tak okrem výziev z cudziny svojím privržencom, aby vydržali, že konečné víťazstvo bude ich, nemá v súčasnosti čo ponuknúť, a tak je už teraz takmer isté, že k prevratu môže prísť len v dôsledku vojenského zásahu z vonku. A to môže byť len USA.

Ale Američania nemajú žiadnych spojencov, ktorí by sa chceli zúčastniť takejto veľmi pochybnej a i riskantej akcie, ktorá nemá nijaké morálne opodstatnenie a ani mandát OSN, kde Rusko a Čína zablokujú v tomto smere všetko. Už tak urobili v prípade návrhu USA ako riešiť krízu vo Venezuele. Neschválili spoločnú rezolúciu – ultimátum Madurovi, aby odstúpil a pripustil nové voľby – a tak nebola vydaná.

Nepredpokladám, že Trump by bol taký naivný a riskoval by prepad Venezuely bez spojencov. Mal by proti sebe celú latinskú Ameriku i celú Európu, a už vôbec nehovoriac o Rusku a Číne.

Juan Guaido vo svojom zúfalstve  sa teraz vo štvrtok z Brazílie (ani tam nemal úspech) obrátil na Európu a žiada naliehavo európske štáty, aby ho výrazne podporili v jeho boji proti Madurovi:

„Veľmi dúfam, že celá Európa uplatní a nasadí celú svoju veľkú politickú a ekonomickú váhu, a urobí všetko preto, aby bol dosiahnutý koniec uzurpátorskej vlády Madura.“

Tento neskúsený a Európy vôbec neznalý muž zrejme nevie, že ani zďaleka všetky európske štáty nepociťujú voči nemu a jeho proamerickej klike sympatie a nemajú záujem vydať Venezuelu so všetkým jej prírodným bohatstvom Washingtonu a americkým koncernom.

Fakt ale  je, že Venezuele ide o prežitie. USA a Guaido budú robiť všetko preto, aby Madurova Venezuela neprežila. Biely Dom  môže nasadiť drastické opatrenia, ktoré také prežitie môžu pravdepodobne takmer znemožniť. K takým opatreniam možno zaradiť tvrdé ekonomické sankcie, blokádu venezuelských prístavov, zastavenie prísunu devíz, prísunu benzínu, atď.

Guaido prehlásil v Brazílii, že sa čoskoro vráti do Venezuely, a to najneskôr v pondelok. A že tak urobí napriek vyhrážkam  voči jeho osobe a jeho rodine. Na záver povedal, že do svojej vlasti sa vráti napriek oznámeniu vlády, že bude zatknutý.

V pondelok sa ukáže, či naozaj príde.

Je tu ale ešte niečo, čo západné mediá zamlčujú. Guaido v podstate so svojou misiou už stroskotal. V neposlednom rade aj preto, že venezuelská opopzícia nie je zjednotená a v jej radoch sú ďalšie osoby, ktoré by si chceli „uchmatnúť“ prezidentské kreslo. Napríklad Lopez, ktorý bol politickým tútorom Guaida. Je tu aj Ledezma, primátor v Caracase, verný „poskok“ USA a sú tu ešte aspoň štyria ďalší „prezidentskí kandidáti“, ktorí len čakajú na svoju príležitosť a pre nich je Guaido preto konkurentom v boji o moc.

A ak by Maduro napokon predsa len padol, tak sa medzi nimi rozpúta neľútostný mocenský boj o úrad prezidenta a úbohá Venezuela bude trpieť ďalej a nepríde k pokoju.

V tomto prípade treba zdôrazniť, že ani jeden z týchto pánov nie je demokratom, ale len nosí masku demokrata, ktorú v prípade potreby hneď odhodí.